Dobročinný Ples v opere zažijú opäť mnohé známe osobnosti

Už 11. januára po dvadsiaty raz oficiálne otvorí plesovú sezónu na Slovensku dobročinný Ples v opere. Pod strechou historickej budovy SND sa druhú januárovú sobotu stretne 300 párov významných hostí z vedy, spoločenského aj hospodárskeho života, medicíny, vzdelávania a športu. Všetci svojou prítomnosťou podporia charitatívny rozmer podujatia, ktorým je už po tretíkrát podpora a zlepšenie podmienok inkluzívneho vzdelávania detí zdravotným znevýhodnením v slovenských školách.

To, že dobročinnosť a nezištná pomoc iným im je veľmi blízka, svojou prítomnosťou dokážu aj známe osobnosti z oblasti umenia a kultúry. Plesu v opere sa zúčastní už po niekoľkýkrát známy a obľúbený herec Jozef Vajda, známa moderátorka Iveta Malachovská, úspešní slovenskí herci Martin Mňahončák, Vladimír KobielskyMatej Landl, slovenská modelka, moderátorka a bývalá riaditeľka Miss Slovensko Lucia Hablovičová, televízna prokurátorka, spisovateľka a moderátorka Renáta Názlerová, herečka moderátorka 19. dobročinného Plesu v opere Lucia Hurajová, slovenský režisér, scenárista a herec Daniel Dangl, úspešná herečka Monika Hilmerová či riaditeľka trnavského Divadla Jána Palárika Zuzana Hekel.

 „Na Plese v opere už nejde len o nejaké plesanie. Je to charita a tak to ja vnímam. Pre mňa to je také poslanie a začiatok roku, ktorý je zmysluplný. Som presvedčený, že ľudí, ktorí sú zdravotne znevýhodnení, treba v každom prípade podporovať. Mám taký pocit ,že vzdelávanie takýchto detí je veľmi dôležité, lebo medzi nimi môžeme nájsť výnimočných ľudí. To, že sú hendikepovaní, ešte neznamená, že máme na vrch. Môžu byť ďaleko šikovnejší a lepší v práci ako my, ktorí sme bez hendikepu. Môžu byť veľmi platnými členmi spoločnosti,“ myslí si Jozef Vajda.

„Dobročinnosť je výrazom našej povahy, myslenia, empatie, ale aj pokory a vďaky za to, čo máme. Je to priestor pre človeka, aby ukázal, kým je, a čo nosí vo svojom srdci. Deti so znevýhodnením potrebujú vedieť a vidieť, že sú prijímané také, aké sú, bez predsudkov, ponižovania, či spochybňovania. A spoločnosť potrebuje vyrovnaných, zdravo sebavedomých, vzdelaných a šikovných budúcich dospelých. Ples v opere má neuveriteľnú schopnosť – strhnúť na seba značnú pozornosť verejnosti, o čom som sa presvedčila aj po minulé roky. Očakávam, že tomu bude rovnako aj tento rok. A očakávam tiež, že sa bude pokračovať v diskusii na tému, ktorá je ústrednou témou tohtoročného Plesu. Verím, že budeme môcť hovoriť o stave nášho školstva, a aj našej spoločnosti. Mám naozaj radosť, že najprestížnejšia spoločenská udalosť Slovenska – a Ples v opere ňou nepochybne je – je viac, než len dobrá zábava. Je to “ťah na bránu” ľudskej spolupatričnosti. A to sa mi naozaj páči,“ prehlasuje Renáta Názlerová.

„Pozvanie som aj tento rok prijala preto, lebo by som nerada prerušila kontinuitu mojej osobnej podpory, ktorú tomuto jedinečnému a neopakovateľnému podujatiu s radosťou odovzdávam. Verím, že tohtoročný dobročinný Ples v opere bude prirodzeným pokračovaním a zároveň korunováciou dvadsaťročného snaženia sa o charitatívny príspevok tým, ktorí to potrebujú. Dobročinnosť je určite jedna z cností, ktorou by nemal človek šetriť. Pre mňa je inkluzívne vzdelávanie samozrejmosťou. Vzhľadom k tomu, že som v tejto téme pomerne zorientovaná, nemám žiadne pochybnosti o tom, že to môže byť pre detský kolektív skôr prínosom. Viem však, že to pre mnohých rodičov zostáva kontroverznou, či dokonca spornou otázkou, a práve preto nesmierne oceňujem snahu 20. dobročinného Plesu v opere, ktorý sa inklúzii detí so zdravotným znevýhodnením už tretí rok venuje,“ hovorí Lucia Hurajová.  

„Dobročinnosť je potrebná akoukoľvek formou a ja vždy, keď môžem a vidím v tom zmysel, idem do toho. V dnešnom uponáhľanom svete by sme sa občas mali zastaviť, pozrieť okolo seba a už len zamyslenie sa, môže byť zárodkom niečoho pozitívneho a prospešného. Myslím si, že obdobie tzv. oddeľovania “iných” už máme za sebou. O rovnakom práve na vzdelanie by sme sa už asi ani nemali baviť, mala by to byť samozrejmosť. Fyzický hendikep by nemal byť brzdou, deti majú oveľa menšie predsudky ako my dospelí. Ples v opere je jedna z najprestížnejších udalostí na Slovensku, všetkým “na očiach”, a práve preto má priam povinnosť spájať sa s dobročinnosťou,“ myslí si Martin Mňahončák, podľa ktorého sa pozvanie na takéto podujatie neodmieta.

„Ples v opere je výnimočným od prvého ročníka prostredím, v ktorom sa koná, programom a najmä spoločnosťou, ktorá sa tu dlhé roky stretáva. Teším sa, že sa nám podarí 20. ročník zažiť. Spája sa tu tradícia s výnimočnosťou. Dlhé roky podporujem veľké množstvo rôznych občianskych združení či nadácií. Myslím si, že deti so zdravotným znevýhodnením by mali chodiť do rovnakej školy spolu so zdravými deťmi, samozrejme, ak je to aj pre ne prínosom. Keď vyrastala moja generácia, chodili sme spoločne do školy aj s deťmi s rôznym postihnutím. Vtedy sme to neriešili, pre niekoho to boli čudné deti, určite sa niektorí vysmievali, ale ako sme dospeli, pochopili sme, v čom sú tieto deti iné a naučili sme sa solidarity. Je úžasné a veľmi dôležite, ak sa spoločnosť, ktorá  trávi výnimočný plesový večer dokáže o svoje šťastie a radosť zo života podeliť so slabšími v našej spoločnosti,“ vyjadruje svoje presvedčenie Iveta Malachovská, ktorá v roku 2009 dobročinný Ples v opere moderovala.

„Dobročinnosť by mala byť každodenným nastavením, vnímam ju ako ľudskú vlastnosť, nie ako občasnú aktivitu. Myslím si, že vyspelá spoločnosť musí vytvárať také podmienky, aby žiadne skupiny obyvateľstva neboli marginalizované, resp. ťažkosti s akýmkoľvek (zdravotným, sociálnym) znevýhodnením dotknutých občanov minimalizovať. Ľahšie sa to povie ako vykoná a rozhodne nie som odborníkom na sociálnu oblasť, neviem preto k problematike poskytnúť iný ako veľmi laický pohľad, myslím si však, že ak zdravé deti vyrastajú s tými, ktoré to o sebe povedať nemôžu, je to dôležité pre obe strany,“ vyjadruje sa Zuzana Hekel, ktorá sa už po druhýkrát predvedie v šatách od Michaely Luptákovej.

Zdroj: Filip P.