Thajsko ležiace v oblasti juhovýchodnej Ázie je známe nielen vďaka svojmu chrámovému či prírodnému bohatstvu, krištáľovo čistému moru a skvelej kuchyni, ale preslávili ho aj tak zvané plávajúce trhy plné života, vôní a farieb. Ten najkrajší a najfotogenickejší spomedzi trhov leží neďaleko Bangkoku a hoci ho všetci familiárne prezývajú „plávajúci trh“, miestni ho poznajú pod menom Damnoen Saduak.
Stačí nasadnúť do auta, mikrobusu či autobusu a keď človek vyrazí z Bangkoku, o hodinu a pol sa ocitne v exotickom svete plnom farieb, vôní, podnetov a nezabudnuteľných zážitkov. K hlavnému trhovisku vedie niekoľko ciest a hoci sa sem dá pohodlne dostať autom, najväčším zážitkom je plavba typickou loďou. Dozadu si sadne lodivod a odrazu sa ozve strašný hukot naštartovaného motora. Na lodiach tu totiž používajú motory z áut, ktoré sú napojené na vrtule a tie sa ponárajú do vody. Dokážu tak kanálmi letieť ako auto po ceste, ale to nie je práve spôsob akým by si človek plavbu vychutnal. Našťastie vedia, že ľudia majú radšej pokojnú a pomalú plavbu čarovným prostredím. Kanále lemuje bujná vegetácia plná paliem, kríkov, stromov a farebných kvetov. Takto nejako si človek vo sne predstavuje juhovýchodnú Áziu. Na plavbe je najkrajšie to, že naokolo plynie bežný život miestnych obyvateľov. Domáci posedávajú na svojom priedomí, sledujú lode a každý sa venuje nejakej drobnej práci. Niektorí dokonca svoje domy prerobili na obchodíky a lode tu môžu zaparkovať, ukázať čo potrebujú a predavačka im všetko donesie priamo do ruky. Plávajúce trhy odrazu ožijú farebným chaosom. Desiatky malých drevených lodí zaplnili kanál natoľko, že sa miestami vytvorí zápcha len bez typického thajského trúbenia. Zaujímavým faktom je to, že predavačky na drevených loďkách sú výlučne mladšie či staršie ženy. Mnohé obchodníčky sa prispôsobili tomu, že sa sem chodí pozerať čoraz viac turistov a predávajú suveníry vyrobené z dreva, sošky Budhov, tričká, sandále, oblečenie a iné drobnosti spomienkového charakteru. Loďka sa prebíja medzi ostatnými a predavačky sa usmievajú a priamo zo svojich lodí ponúkajú tovar. Je to veľmi zaujímavé a exotické zároveň byť na chvíľku súčasťou tohto nezabudnuteľného divadla. Odrazu sa vytratia suveníry a za lodičiek sa na návštevníkov dívajú kopce tropického ovocia či dokonca plynové bomby, vďaka ktorým môžu ženy variť priamo za jazdy. Thajsko je rajom tropického ovocia a človek sa ho tu nedokáže prejsť. V ponuke sú neskutočne sladké ananásy, mangostány, ktoré si zamilovala aj kráľovná Viktória, voňavé mangá, liči, longtan, čompu, chlpaté rambutany, ale aj žlté, sladké plody ovocia zvaného jackfruit. Nedá sa povedať, ktoré z nich je najlepšie, pretože všetky chutia akoby boli natrhané z rajských záhrad. Stačí ukázať na ovocie a predavačka Vám ho za pár sekúnd podá pekne naporciované, aby ste ho mohli začať jesť. Plávajúce trhy človek nemusí obdivovať len z loďky, ale môže vystúpiť a poprechádzať sa po nábrežiach kanálov. Takto dostane pohľad na tržnice aj z inej perspektívy. K dôležitej kanálovej vetve vedie cestička pomedzi desiatky stánkov. Thajčania sa zdravia, usmievajú sa, zopínajú ruky a predkláňajú sa a do toho všetkého ešte stihnú rozprávať o svojich cenách, ponukách a špeciálnych zľavách. V malej kaviarničke na rohu dokonca predávajú aj „kráľovskú“ kávu ako domáci volajú kávu, ktorú pestujú na severe Thajska. Thajský kráľ Ráma IX. bojuje proti drogám a preto podporuje farmárov, aby namiesto zakázaných rastlín pestovali kávu a vďaka tomu si zarobia na svoje živobytie. Káva sa potom predáva pod názvom kráľovská a má zvláštnu, no znamenitú chuť. Len pár metrov odtiaľto spája dva brehy most odkiaľ je na plávajúce trhy ten najkrajší pohľad. Dá sa tu stráviť niekoľko minút, ba aj polhodinku bez toho, aby sa človek na tú krásu vypozeral. Stále sa niečo deje a v mysli si každý premieta, že tieto trhy patria k najkrajším miestam, aké v Thajsku videl.
FOTO: Tomáš Kubuš
