Boris Hanečka, známy slovenský módny návrhár, predstavil 18.októbra 2018 počas VI. ročníka podujatia Fashion LIVE šokujúco netradičnú teatrálne ladenú módnu show. V ten istý deň predviedol aj spoločnú kolekciu s českou návrhárkou Danou Vodou, ktorá zožala úspech. No na samostatnej prehliadke novej kolekcie divákom naservíroval módnu show v pravom slova zmysle, aká sa vída na svetových týždňoch módy. A na to som bola po predchádzajúcom Milan Fashion Weeku zvedavá aj ja.
Názov kolekcie AU podľa podľa chemického prvku a divadelná show prítomných divákov doslova ochromila, no v pozitívnom slova zmysle. Na slovenskú módnu scénu prišlo konečne niečo, čo už bolo viac než nutné a tak šokujúco odlišné.
Video z tejto módnej prehliadky nájdete na facebook stránke blogu myamirell.com s názvom Mya Mirell Fashionista.
Forma a spôsob prezentácie ideového zámeru je vždy na samotnom návrhárovi a práve po Hanečkovej show sa objavili kritické hlasy zo susedného Česka, že niesla znaky neoriginality a zanechala trpkú pachuť gýču.
Boris Hanečka – móda show Au, Fashion LIVE, 18. október 2018, Bratislava
Ako sa so vzniknutou posttraumatickou situáciou, ktorú návrhár evidentne spôsobil v mysliach odbornej aj laickej verejnosti, popasuje, uvidíme. Verím, že zvládne aj takýto risk, kedy sa pustil odvážne na ostrie hrany do kritických rozbúrených vĺn expresivitou predvedenia, divokými materiálmi a farbami, celkovým nápadom a odklonom od svojho štýlu.
Inšpiráciou pre novú kolekciu bola antická mytológia, kráľ Midas a staré zlaté časy pretransformované do zlatých materiálov. Zlatá stredná cesta, zlatý rez, dokonca aj zlatokopka. Hneď v úvode sme videli materiály a strihy držiace sa tejto idei.
Tematicky sa módna show odohrávala v prostredí psychiatrickej liečebne. Modelky kráčali v modeloch veľmi spomalene za zvuku tranz hudby a v doprovode zriadencov odetých v bielych odevoch.
Svoju mytologickú zlatú víziu osadil návrhár do prostredia psychiatrickej liečebne, akoby oddychu pre ľudí utrápených dobou, rýchlymi prchavými cieľmi, neuspokojivými métami, ktoré dosiahli, no šťastie nikde a odzrkadlil reflexiu na márnotratnosť doby. Na neisté ciele, túžby a záľuby, ktoré nenapĺňajú mnohé ženy a ktorých je vraj okolo Borisa Hanečku dosť. Odkaz frustrovaným ženám, ktoré sú po výslednej ceste ku svojim túžbam a snom nenaplnené, ale pre ktoré existuje aj isté vykúpenie a oddych v pokoji psychiatrickej liečebne.
Glória, glória ! Lesk a sláva šialenosti. Reflexia na súčasnú rýchlu dobu prchavých cieľov, povrchných chvíľkových uspokojení, hľadanie šťastia a pokoja. Ukotvenie v pokoji, nájdenie samého seba, vykúpenie.
Kolekcia pridala ešte na opare šialenosti materiálmi – fólie, flitre, plast, zlaté kovové čelenky, lesklý akoby zlatý kov pokrčený a strihaný, sa na modelkách ani nepohol. Tie sa v tom zvláštne pohybovali, spomalene za zvuku hudby a jagali sa v lesku tejto bizarnosti. Dokonalé zvládnuté divadlo bláznovstva.
Nápadité kreácie s komplikovanými strihmi z ešte komplikovanejších materiálov sú majstrovsky obdivuhodné, za cieľ mali šokovať, zaujať a byť zasadené do celkového myšlienkové konceptu psychedelickej show plnej tranzu a poblúznenia, opojenia z medikamentov. A toto sa podarilo skvele! Lesk a sláva šialenosti, oslava gýču a povrchnosti doby !
Psychiatrická zriadenkyňa korpulentných kyprých tvarov, vyšinutá zdravotná sestra s nepríjemným pohľadom zahrala svoju rolu tak vynikajúco, až som jej to úplne uverila. Prvotný šok sme zažili hneď v úvode show, kedy sa diváci ešte len začali pomaly orientovať v deji, keď zhodila nemocničný stolík s liekmi a silno plesla po chrbte kolegyňu, načo publikum prekvapene zhíklo. Rozbité injekcie, rozsypané pilulky, sestrička ako Popoluška zbierajúca v chaose lieky, vytvárali bizarnú atmosféru v duchu Hanečkovej psychiatrie.
Doplnkové do deja zapadajúce kulisy boli zlatý invalidný vozíček na móle, na ktorom sestrička tlačila modelku a záverečná klietka na hlave modelky Denisy Dvončovej, ktorá ju držala iba jednou rukou a pomáhala si pritom zubami okusujúc bydlo ako roubík.
Obdivuhodný výkon , dúfajme, že klietka nebola príliš ťažká a zuby jej ostali. Aj keď šaty s nadstaveným dáždnikom, aj klietku som už niekde videla (napr. Moschino fashion show).
Módna show Borisa Hanečku by bola viac oživením, nebyť miestami veľmi spomaleného predvedenia, čo jej vo výsledku nepomáhalo. Za seba môžem záverom povedať, že sa mi teatrálna show plná lesku, zlata a bizarnosti na rozdiel od českého kritického hlasu (aj keď s podobnou paralelou), páčila.
Okázalé, nápadité, plytko luxusné, glória blyštiaceho sa opojenia, rozplynuté nedosiahnuteľné životné uspokojenie.
Slovenské publikum tento návrhárov odvážny počin a vybočenie z istého štýlu počas záverečného defilé nadšene odmenilo burácajúcim aplauzom. Boris Hanečka sa na konci zjavil ako doktor, či pacient s plyšákmi v náručí, ktorému musela pomáhať sestrička a s potmehútskym úsmevom svoju rolu zahral. A uveriteľne !
Pozitívnym odkazom a zrkadlom pre nás všetkých, azda nielen ženy, z Hanečkovej prehliadky ostáva, že existuje vykúpenie z tejto nekontrolovateľnej hektiky a plytkosti, ktorá smeruje k šialenosti vtedy, keď prehodnotíme svoje sny a túžby a zastavíme sa popremýšľaním na ceste životom a za šťastím vychutnávaním si všadeprítomného krásna. Moje myšlienky a komentár sú reakciou na pocit, ktorý vo mne prehliadka opakovaným zhliadnutím a analýzou vyvolala a rada si prečítam rôzne iné.
Tak do uzdravenia priatelia ! A ja si už len k tejto šialenosti idem opätovne pustiť song od Lady Gaga a Eltona Johna – Artpop….Freee my mind
Zdroj: Ing.arch. Miroslava Vaňharová, Mya Mirell myamirell.com