Bombaj predstavuje exotiku vzdialenej Indie a príbehy starých námorníkov, ktorí sa sem plavili dlhé týždne za orientálnym korením. Bol pre nich bránou do fascinujúceho sveta a to mestu zostalo dodnes. Bombaj aj dnes hrdo nosí prezývku „Brána do Indie“ a svojimi kontrastami a krásou sa postará o to, že mu každý podľahne.
Pre Bombaj sa ťažko hľadajú prívlastky, pretože je iný ako zvyšok Indie. Je jej najľudnatejším miestom a ani domáci presne nevedia či ich tu žije 15 alebo 18 miliónov. Aj napriek tomu návštevník nebude mať pocit preplnenosti, ktorá ho sužuje v mnohých iných indických mestách.
Pre Bombaj je typická britská pečať, ktorú do neho mocné impérium vtislo počas svojej takmer storočnej nadvlády nad Indiou. Jej pamätníky odolali histórii a dnes patria medzi najzaujímavejšie lákadlá. Symbolom Bombaja sa stala Indická brána ležiaca na brehu Arabského zálivu, odkiaľ každý deň vyplávajú rybári za obživou a turisti na neďaleký ostrov Elefanta pretkaný fascinujúcimi jaskyňami. Bránu dokončili až v roku 1924 a hneď si získala takú popularitu, že keď sa povie Bombaj väčšine sa vynorí v myšlienkach práve ona. Spoločne s luxusným hotelom Taj Mahal Palace vytvára námestie, kam si prídu miestni posedieť alebo oddýchnuť od ruchu veľkomesta.
Blízke štvrte tiež nevynechala ruka britského architekta a vedľa seba tu medzi košatými banjánovými stromami vyrástlo impozantné múzeum Princa z Walesu plné historických klenotov, obrovitánska Univerzita s takmer 80 metrovou hodinovou vežou Radžabal, knižnica Davida Sasoona, Katedrála sv.Tomáša a nechýba tu ani budova Najvyššieho súdu. Ťažko povedať ako by Bombaj vyzeral, ak by tu nikdy nevládli britskí panovníci. Vďaka nim sa z Bombaju stalo miesto, aké nemá v celej Indii páru a preto je jedinečným.
Indovia milujú kriket a kto si ho chce zahrať vie, že musí prísť k námestiu zvanému Oval. Od rána do večera sa tu schádzajú profesionálne aj amatérske tímy chlapcov s drevenými pálkami v ruke a venujú sa indickému športu číslo 1. Kriket v Indii miluje skutočne každý a mnohí sem prichádzajú nielen hrať, ale sadnúť si sa a kochať sa svojmu obľúbenému športu.
Centrum starého Bombaju je pretkané uličkami pripomínajúcimi bazár. Všade sa predáva, celé mesto neprestajne bzučí náporom starých taxíkov, rikší, bicyklov, motoriek, áut a dokonca aj vyradených londýnskych autobusov. Muži predávajú priamo z vozíkov a ponúkajú snáď všetko od oblečenia cez kuchynské potreby až po voňavé koreniny, kokosové orechy, čerstvú papáju, mango či pražené oriešky. Presladený čaj s mliekom patrí medzi najobľúbenejšie nápoje v Indii a tak ho predávajú na každej ulici. Stačí, že si niekto pristaví kanvicu, rozhorí pod ňou oheň a improvizovaná predajňa je na svete.
Ženy v nádherných, farebných sárí kráčajú ulicou a niektoré pripomínajú bollywoodské krásky z filmov, ktoré sa priamo tu v Bombaji točia.
Zaujímavým miestom je Dhobi ghát, kde žije okolo 5000 ľudí a všetci sa venujú praniu prádla. Celá štvrť je posiata kaďami naplnenými vodou a za deň tu operú stovky kilogramov prádla z celého mesta. Pre turistov to je nezabudnuteľné divadlo, no pre nich tvrdá realita do ktorej sa každý deň budia.
Hovorí sa, že to najlepšie na koniec a tak v Bombaji zostala ešte prepychová vlaková stanica Chhatrapati Shivaji Terminus z roku 1887, ktorej každý v meste povie „Victoria Station“. Snúbia sa v nej nádherné vplyvy talianskej gotiky, viktoriánskeho citu, mogulských detailov a tradičnej hinduistickej architektúry. Niet divu, že ju vzalo pod svoje krídla UNESCO. Na svete niet krajšej stanice! V noci sa krásne rozžiari, no chaos na cestách a v meste neustane. Bombaj totiž nikdy nespí.
FOTO: Tomáš Kubuš
