Berat. V meste tisícich okien

Balkánske Albánsko v tomto momente ešte nepatrí k vyhľadávaným destináciam, no čoskoro o ňom budeme viac počuť. O niekoľko rokov bude plniť stránky cestovných kancelárii a ľudia budú žasnúť koľko nádherných pokladov sa v krajine orla skrýva. Ak sa vyberiete do Albánska teraz, zažijete úžasnú autentickú krajinu pretkanú nielen históriou, ale aj skvelým jedlom, krásnym morom a milými stretnutiami. Medzi najlákavejšie miesta krajiny patrí Berat, poklad osmanskej architektúry.

Mesto Berat ležiace vo vnútrozemí krajinypredstavuje dušu starobylého Albánska popretkávanú niťou osmanského dedičstva. Starý Berat sa zrodil na brehu dravej rieky Osum. Hoci sa najčastejšie o Berate hovorí ako o osmanskom meste, jeho uličky a domy v sebe ukrývajú starý kresťanský svet, ktorý v Albánsku dlho žil pred príchodom islamu. Kresťanstvo tu má svoje zastúpenie dodnes. Niekde viac, niekde menej, no práve v Berate je jeho odkaz citeľný. Pravý breh rieky Osum bol už stáročia miestom, nad ktorým sa dvíhalo niekoľko krížov a pred každou omšou sa odtiaľto údolím ozýval hlas kovových zvonov. Práve tu kedysi žila kresťanská štvrť zvaná Gorica. Vedie k nej krásny kamenný most, ktorého základy položil v roku 1780 osmanský sultán Abdülhamid I. Na protiľahlom brehu sa vypína mohutná pevnosť a pod ňou sa krčí historická časť mesta známa ako Mangalem. V kresťanskej Gorici cítiť pokoj, no keď človek okolo seba sleduje tváre starých obyvateľov, má pocit, akoby štvrť pomaly vymierala. Z okien domov vidno kamenný útes s pevnosťou a byzantský kláštor sv.Michala. Na prvý pohľad pôsobí neprístupne, pretože je doslova nalepený na skale, ale pri lepšom skúmaní k nemu vedie útla, ostrá cestička raziaca si cestu pahorkom. Vďaka nádhernej panoráme na štvrť Mangalem sa Berat prezýva „mesto tisícich okien“. Osmanské domy sú naukladané tak vedľa seba, že z diaľky má človek pocit, akoby boli poprepájané do obrovského bludiska. Rozprávkové domčeky na nábreží rieky dopĺňa niekoľko obchodov, kancelárii, reštaurácia a stará mešita Beqarevet z 19.storočia ozdobená jedným minaretom. Je zaujímavá najmä v tom, že slúžila výlučne slobodným obchodníkom či ich pomocníkom. Každý večer sa osmanské domy Mangalemu rozžiaria a vtedy každý pochopí, prečo toto miesto vzalo pod svoje krídla UNESCO. Je skutočne jedinečné. Ruiny niekdajšieho paláca miestneho osmanského pašu zívajú prázdnotou a pár desiatok metrov od neho stojí rušné námestie moderného mesta. Tu sa schádzajú mladí pri svojich schôdzkach, v malých podnikoch sa stretávajú muži, aby si pri stolnej hre menom tavla vypili svoj pohár piva a zahryzli k nemu kernadže, teda grilované mäso pripomínajúce čevapčiči. Hoci by sa mohlo zdať, že samotný Berat je tak naplnený krásou, že už nemôže ničím prekvapiť, no opak je pravdou. Za osmanskými domami stúpa nahor strmá, kamenná cesta bez viditeľného konca. Svoj koniec však nájde až hore na okraji hradieb obrovskej pevnosti. Za pomyselnými múrmi stojí tichý svet takmer zabudnutej štvrte. Starú štvrť Kaladža postavili v 13.storočí a dodnes je miestom kam ešte neprišla súčasnosť. Domy sa potichu rozpadávajú, miestni posedávajú na priedomí, ponúkajú svoje tradičné obrusy, výšivky, džemy, med, ale niekto ponúka aj domácu rakiju. Kamene, ktorými kedysi dávno dláždili cestu sa rozostúpili a pomedzi ne vyrastajú trsy prenikavo zelenej trávy či dokonca niekoľko kvetín. Na prvý pohľad má človek pocit, akoby tu nebolo žiadnej pamiatky, no stačí sa ponoriť do kamenných uličiek a na návštevníka začnú útočiť malé, ukryté kostolíky. Hovorí sa, že ich je v starej Kaladže takmer dvadsať. Niektoré sú pozatvárané, iné jemne schátralé, ale časť z nich ako napríklad Kostol uspania Panny Márie patrí k perlám celej krajiny. Zo všetkých strán sa na nádvorí a v blízkom okolí skloňuje meno Onufri, ktorý vstúpil do dejín ako sakrálny maliar 16.storočia. Kostol zapĺňa umelecky stvárnený ikonostás a niektoré miestnosti sa premenili na múzeum geniálneho Onufriho. Na sklonku dňa sa návštevník pri pohľade na vysvietené mesto bude sám seba pýtať, prečo sa tu neocitol už skôr.

FOTO: Tomáš Kubuš