Batalha. Tajomstvo portugalského kláštora

Portugalsko sa v posledných rokoch stáva čoraz obľúbenejšou výletnou destináciou. Krajina však nie je len slávny Lisabon či mesto vína v podobe Porta. Zaujímavým ho robia aj malé, neznáme mestečká, opustené pláže či nádherné kláštory roztrúsené v zvlnenej krajine. Medzi najpozoruhodnejšie miesta, kam sa môžete pri portugalských potulkách dostať patrí kláštor menom Batalha, patriaci k najkrajším v krajine.

Portugalsko vo svojom vnútri ukrýva toľko drahokamov, že by s nimi nenaplnili ani veľký batoh. Batalha by bolo malým, nenápadným mestečkom v strednej časti Portugalska, keby v nej nestál jeden z najkrajších kláštorov krajiny. Cesta sem vedie cez nádhernú krajinu posiatu pahorkami, kde sa vo vetre ohýbajú koruny staručkých olivovníkov. Malé ospalé námestie je v čase začínajúcej siesty vyprázdnené a len v niektorých podnikoch ešte sedia ľudia pri polievke z čerstvej zeleniny, fazuľovej feiojady alebo pohári miestneho domáceho vína. Aj ono sa stalo jedným zo symbolov Portugalska. Najrušnejšie je na rozľahlom nádvorí prechádzajúcim k stenám krásneho kláštora. Túlajú sa tu skupiny turistov, hŕstka domácich, ale aj pár jednotlivcov či rodín. Fasády kláštora sú hotovým umeleckým dielom. Z jeho tela sa dvíha niekoľko tuctov malých, zašpicatených vežičiek a niekoľko mohutných veží. Tie pôsobia ako by z nich niekto odpílil vrcholky a nechal ich len tak, no aj táto zaujímavá architektonická črta kláštoru pristane. Celá stavba je navonok tak príťažlivá, že si človek sadne do parku pod stromy a dlho sa kochá pohľadom, pred tým, než sa rozhodne definitívne vstúpiť dnu. Iné stavby lákajú dnu, ale táto nechá každého, aby si ju naplno vychutnal ešte pred tým, než sa prejde jej útrobami. Trvalo takmer 130 rokov, kým z kameňov vybudovali kláštor, ktorý prežil do dnešných dní. Portugalský kráľ Joao I. venoval stavbu Panne Márii za to, že stála na ich strane v bitke pri Aljubarrote, kde sa mu podarilo poraziť kráľovstvo španielskej Kastílie. Niekoľko architektov dlhé roky vdychovali dušu stavbe, no najviac sa pod ňu podpísal Afonso Domingues. Anglickí turisti len uznanlivo pokývajú hlavou, keď im miestna sprievodkyňa prirovnáva fasádu kláštora v Batalhe s katedrálami v britskom Yorku a Canterbury. Všetky vyrástli v rovnakom období, kedy sa staviteľstvo zmietalo v znamení zdobenej gotiky. Za vstupom do kláštora sa otvorí obrovský prázdny priestor vyplnený tichom. Z úzkych gotických okien mieria dnu slnečné lúče a osvetľujú nehybné, kamenné sarkofágy. Klenby vypĺňajú malé detaily a rovnaká dekorácia sa objavuje aj na stenách. Zopár ľudí sedí mlčky v laviciach a uprene hľadia na oltár, ktorý sa schoval v apside. Najobletovanejším miestom je kaplnka kráľa pomenovaná Capela do Fundador. Stojí v nej obrovský sarkofág kráľa Joaa I. a jeho manželky anglického pôvodu, Philippy z Lancasteru. Po ich tvárach kráčajú lúče svetla sfarbené do pastelových odtieňov. Aj po toľkých stáročiach majú manželia na tvárach svoje nehybné kamenné úsmevy. Kto dovidí až na vrchol hrobky uvidí obe postavy ležiace vedľa seba ako sa nežne dotýkajú rukami. Milé, dojemné gesto ich naveky prepojilo. Stredom kláštora prechádza malá, útulná záhrada s upravenými živými plotmi a ružami. Každé okno pripomína samostatné umelecké dielo. Skupinky turistov nadšene kráčajú záhradou a zastavujú sa pri každej architektonickej zaujímavosti. Dokonca je tu v rohu aj fontána, ktorá počas sparných letných dní osviežuje celé okolie. Krížová chodba je ponorená v šere, ale aj tak to každého ťahá medzi kvety a stromy. Akoby tu uprostred kláštora vyrástla lúka plná radosti obklopená stáročnou históriou.

FOTO: Tomáš Kubuš