ANDREA ZIMÁNYIOVÁ Hit bude určite šansónový

Je neprehliadnuteľná. Speváčka s obrovským hlasovým potenciálom, ktorej učarovali francúzske šansóny, im dáva srdce aj dušu. Na druhej strane je to však neskrotná rockerka. Žena líšiaca sa od iných speváčok aj svojím neprehliadnuteľným nosom a bohatým dekoltom.

Kedy ste naštartovali svoju kariéru?

Spievam odmalička a vždy som sa rada predvádzala. Rada som sa ako dievčatko postavila na oslave na stoličku a spievala som alebo recitovala. V dvanástich som objavila Beatles. Kazetu som skoro zodrala, a keď som sa naučila na gitare pár akordov, hrávali sme so spolužiačkou beatlesovky na školských akadémiách.

 

Rodina s tým súhlasila? Podporovali vás?

Nikto z našej rodiny sa nikdy nevenoval muzike, takže som vlastne „čierna ovca“. Keď som oznámila, že ma prijali do súkromnej hudobnej školy, všetci sa čudovali, hoci mi vlastne dedko, ktorý pekne recitoval, vštepoval cit k poézii odmalička. Dokonca prvý honorár 50 korún som dostala za recitovanie počas svadieb na mestskom úrade.

 

S kapelou ste začali spievať ako študentka, čo na to v škole?

Gymnázium som vychodila, ale s „odretými ušami“, dali mi zabrať najmä fyzika, matematika a chémia. S kapelou sme však často hrávali aj na výchovných koncertoch a profesori zrejme pochopili, že zo mňa fyzička nebude.

 

V repertoári máte šansón, rock aj pop. Čo spievate najradšej?

S prevažne dievčenskou kapelou Margot sme vystupovali v kluboch, na festivaloch, motoristických zrazoch a vydali sme dva albumy. Boli sme rockerky a bavilo nás to. Postupne som sa prepracovala k šansónom. Je to žáner, v ktorom môže spevák  využiť herecké aj spevácke nuansy, ale aj sa poriadne vykričať. Mám ho rada.

 

Je to smola, že sa k vám neviaže nijaký hit, chýbajú dobrí textári alebo je problém v niečom inom?

Textári sú dobrí, ale dnešné poňatie hitu je úplne iné ako za éry Mariah Carey alebo Céline Dion. Spôsob moderného ženského spevu sa zmenil a mne takáto muzika nesedí. Ak bude hit, tak určite šansónový.

 

Máte priateľa, gitaristu Juraja Buriana, vystupujete aj spolu?

Muzikantsky nás spojila náhoda. Jurajov kamarát nás požiadal, či by sme nezahrali na narodeninách jeho otca. Páčilo sa to, bolo to živelné a originálne. Tak sme vytvorili repertoár a dnes sme na rôznych podujatiach veľmi frekventované duo. Ako speváčku ma Jurajova hra veľmi inšpiruje.

 

Varíte rada? Aká kuchyňa vám chutí?

Varenie je pre mňa relax. Rada varím klasiku, perkelt, paprikáš, cestoviny. Chutia mi aj prívarky – tekvicový a kelový. Momentálne ma očarili indická, thajská, turecká, indonézska, marocká a grécka kuchyňa. Majú niečo spoločné. Spolu s Jurajom sme podľahli zeleným „smoothies“, robíme ich s rôznym ovocím a s listovou zeleninou.

 

Speváčky musia byť stále fit. Čo pre to robíte?

Začala som znovu cvičiť. Chodievala som na zumbu a keď ju vo fitku zrušili, obľúbila som si bežiaci pás. Zdravotné ťažkosti ho „zrušili“, a tak sme si s Jurajom kúpili eliptor. Neprejedáme sa a vyhýbame sa alkoholu, ale dobré červené, prípadne plzeň na babskej jazde vždy padne vhod.

 

Čo vás baví?

Spať. (Smiech.) Juraj mi nedávno doniesol novú tenisovú raketu… Neviem, čo tým chcel naznačiť… (Smiech.)

 

Netúžite hrať v divadle, vo filme alebo v televíznom seriáli?

Herecky si až tak veľmi neverím, aby som mala takéto ambície. Hoci mi stúplo sebavedomie, keď mi Jožko Bednárik povedal, že som na tom herecky celkom slušne. Možno by som vyskúšala muzikál.

 

FOTO: A. Z.