Šiesta kniha autorky temnej romantiky Andrey Rimovej s názvom Lavína je na svete! O čom je?
Veronika sa ocitne v slepej uličke. Do jej života nečakane vtrhne lavína pravdy a pochová všetky jej sny. Ako môže minulosť milovaného muža ukradnúť budúcnosť…? Ako sa pevný vzťah zmení na útek a boj o život? Aj silné ženy majú slabé chvíľky. Veronika hľadá pomoc u kamarátky z detstva – úspešnej novinárky Simony, s ktorou spolu vyrastali v detskom domove. Dokáže skutočné priateľstvo prežiť aj dlhoročné odlúčenie? Aké je listovať v kalendári spomienok a plakať pre to, čo sa už nedá zmeniť? A ako sa človek dokáže zmieriť s tým, že musí stratiť, aby získal?
„Nový román „Lavína“ je predvianočný darček pre čitateľov. Podtitulom knihy je: Človek musí stratiť, aby získal… Ľudovo povedané – niečo za niečo. Hlavnej hrdinke príbehu, Veronike, sa v momente zmení život, keď odhalí desivú kapitolu v minulosti svojho snúbenca Petra. Z jej existencie sa stáva boj o život. Aby sa zachránila, sama musí zalistovať vo vlastných spomienkach a vrátiť sa za múry detského domova, v ktorom vyrastala. Román je plný napätia a prekvapení, ale aj hlbokých citov. S knihou som nadmieru spokojná a už teraz sa teším na prvé reakcie,“ hovorí autorka Andrea Rimová.
Úryvok z knihy LAVÍNA
Matej odišiel do práce vo výbornej nálade. Simona ho prebudila bozkami na krk, presne, ako to mal rád. Potom sa spolu osprchovali a keď sa Simona natierala telovým mliekom, neodolal a vrhol sa na ňu. Obom sa to páčilo a boli krásne naštartovaní do nového dňa. Celú cestu si pospevoval piesne spolu so spevákmi z rádia, aj keď neovládal slová.
Život sa mu zdal neskutočne krásny. Nevedel sa dočkať, ako dnes na chate oznámi chalanom, že bude otcom a že sa ožení s tou najúžasnejšou ženou na svete.
Želal si, aby čas plynul oveľa rýchlejšie a aby už bola nedeľa a on mohol objať svoju budúcu manželku.
„Ideš na chatu rovno z práce?“ opýtal sa ho kolega v kancelárii bez pozdravu.
„Áno. Veci mám v kufri. Simona má vlastný program, preto nemám dôvod vracať sa domov. A čo ty?“
„Ja tiež. Pohádal som sa so ženou. Keď som odchádzal z bytu, sršala z nej zlosť,“ povedal a zagúľal očami.
„Miluješ ju?“ prekvapil ho Matej otázkou.
„Samozrejme,“ reagoval hneď kolega.
„Tak jej zavolaj a povedz jej to. Aj keď ste sa pohádali. Život je krátky a väčšina ľudí stráca čas zbytočnosťami.“
„Ty si aký psychológ! Ale asi máš pravdu, kámo. Asi by som mal,“ zamyslel sa a odišiel z kancelárie.
Matej sa uvelebil pri svojom počítači a pustil sa do práce. Pred očami mal úsmev svojej lásky. Keby nebola v meste Veronika, určite by sa vyhovoril a nešiel by na žiadnu chatu. Cítil sa ako zamilovaný pubertiak. Kedykoľvek si spomenul na Simonu, mal chuť rozbehnúť sa za ňou.
