Severoindické mesto Amritsar je iné ako ostatné. Patrí k najposvätnejším miestam Sikhov a tí si tu postavili fantastický chrám vykladaný zlatom. Priťahuje ľudí zo všetkých kútov Indie, no nikto odtiaľto neodchádza sklamaný. Príjemná atmosféra mesta a skvelí ľudia si získajú každého.
Provincia Pandžáb, v ktorej sa Amritsar nachádza, leží na severe Indie pri hraniciach s Pakistanom. Ak by tu Amritsar nebol, turisti by Pandžábom len prešli na sever do Himalájí, no dnes ho neobíde takmer nik. Kto by si už len nechal ujsť prechádzku v okolí posvätného jazierka v ktorom sa zrkadlia steny Zlatého chrámu?
Harmandir Sahib, ako miestni Sikhovia chrám prezývajú, tu stojí už od 16.storočia, kedy sa guru Ardžan Dev rozhodol vybudovať túto neopakovateľnú stavbu. Tá sa časom menila, dostavovala, a dnes svieti vo svojej nádhernej podobe.
Pred vstupom sa treba vyzuť, uviazať si šatku cez hlavu, umyť nohy, ruky a až potom je pútnik vítaný na nádvorí, ktoré sa obtáča okolo zlatej stavby. Tá stojí priamo na vode, akoby levitovala na hladine. Na svete niet posvätnejšieho miesta pre Sikhov, ako práve Amritsar so svojim chrámom.
Nádvorím kráčajú stovky Sikhov s dlhými bradami a svojimi neodmysliteľnými turbanmi. Niektorí z nich sa chystajú na posvätný kúpeľ, iní smerujú priamo do chrámu. Je tu poriadne veľa ľudí a hovorí sa, že za týždeň obslúži Zlatý chrám aj sto tisíc návštevníkov. Aj preto dokonca predbehne Tádž Mahál v počte návštev a neochvejne stojí na čele rebríčka. Prístupová cestička k chrámu vchádza do jazierka a v ňom plávajú posvätné ryby. Zasvieti slnko a chrámové steny sa nádherne trblietajú. Vnútrom sa rozlieva spev a hlasná hudba tradičných nástrojov, ktorá sa mieša s čítaním posvätných textov. Tie sa tu čítajú od rána do večera a na noc sa kniha uloží do bezpečia. Ľudia sedia na zemi a počúvajú, alebo sa modlia sami a čítajú si.
Po modlitbe a návšteve chrámu dostane každý do dlaní kus sladučkej kaše. Oproti chrámu Ardžan Dev, leží ďalší chrám a pod ním sa zišli štyria hudobníci v kabátoch, s dlhými bradami. Miestni si okolo nich posadali a počúvajú príjemné melódie.
Každý kto prišiel do chrámu ho obíde, v smere hodinových ručičiek a napokon skončí v miestnosti zvanej langar. Za tajomným názvom sa skrýva komunálna jedáleň. Sikhovia sem prichádzajú nielen pomáhať, ale sa aj zadarmo najesť. Človek nemusí byť Sikh, aby sa mu ušla porcia. Ich vízia je totiž taká, že dajú najesť každému bez ohľadu na to odkiaľ prichádza, kto je a aké náboženstvo vyznáva. Jedáleň sa rýchlo plní a kto si sadne na zem, dostane tácku a o pár sekúnd mu mladík načapuje veľkou lyžicou šošovicový dhál, mliečnu ryžu, dusenú zeleninu a podá chlebové placky. Neuveriteľný zážitok.
Vonku pred chrámom s tiahnu uličky pripomínajúce bazár. Rikšiaci šliapu do pedálov a medzi nimi vrčia motorové rikše zháňajúce zákazníkov. Obchodníci sedia vo svojich obchodoch a keď niekoho zbadajú, zakričia na neho či nenazrie dnu. Otvorili sa aj malé podniky, kde sa varí priamo na ulici. Tá už začala rozvoniavať a tak to ostane až do tmy. Vtedy sa chrám rozžiari a to je signál pre pútnikov, že sa začnú znovu schádzať.
FOTO: Tomáš Kubuš
