Oceľovomodrý tvrdý pohľad, ústa stvorené na bozkávanie, o ktorých sa v čase jeho najväčšej slávy hovorilo, že sú najkrajšie na svete, krásna tvár – zbrane, ktorými si vydobyl miesto idolu. A samozrejme obrovský talent, znásobený množstvom húževnatosti. Dnes by málokto uveril, že Alain Delon žije vo svojom švajčiarskom sídle v Douchy na ploche 120 hektárov sám, unavený životom, depresívny. Radosť mu neprinášajú ani tri bazény, pristávacia plocha pre vrtuľníky či cintorín psov v ktorom odpoíva 35 jeho obľúbených zvierat. Už 8. novembra oslávi neuveriteľnú osemdesiatku.
Keď sa do toho zapletie žena
Matka budúcej svetoznámej hviezdy Edith Arnoldová nedokázala divokému Alainovi vytvoriť podmienky pre krásne a šťastné detstvo. Keď mal štyri roky, rodičia sa rozviedli a s Alainom už mala matka len a len problémy. Pre svoju neovládateľnú povahu bol vylúčený z niekoľkých škôl, napokon sa horko-ťažko vyučil za mäsiara u svojho otčima, no vedel, že jeho osud nie je za pultom so sekáčom na mäso v ruke. Nechal sa zverbovať do Indočíny, ale neprispôsobivá povaha nebola stvorená na neustály boj s autoritami a tak sa z Indočíny veľmi rýchlo vrátil do rodného Francúzska. Prešiel všetkými možnými povolaniami od vrátnika, cez poslíčka, čašníka, obchodníka, až kým nestretol staršiu, skúsenejšiu herečku Brigitte Auberovou, ktorá ho zasvätila nielen do tajov lásky, ale hlavne ho uviedla do parížskej filmárskej spoločnosti. Očaril ju neodolateľný vzhľad mladíka, ktorému dala aj základy herectva. V roku 1957 tak odštartoval neuveriteľnú kariéru, hral v takmer 90 filmoch. Luchino Visconti ho obsadil do neveľkej postavy vo filme s príznačným názvom Keď sa do toho zapletie žena. Vo svete pohyblivých obrázkov získal nerozlučného kamaráta herca Jeana Claude Brialyho, s ktorým si nielen niekoľkokrát zahral, ale hlavne ocenil jeho priateľstvo, ktoré Delona sprevádzalo dlhé roky.
Romanca storočia
Len rok po svojom debute sa na filmovom plátne stretol zmyselne krásnu Romy Schneiderovú. Vášeň Delona a Romy nezostala len na filmovom plátne, ale preniesla sa aj do ich spoločného súkromného života. Matka nešťastnej Romy neustále predkladala dcére dôkazy o neverách sukničkára Delona, ktorými zapĺňal stránky novín. No Alain prišiel vždy s kyticou a Romy mala pri ňom pocit, že je jedinou ženou jeho života. V roku 1964 sa nečakane oženil s neznámou Nathalie Berthelémy a tá mu onedlho porodila syna Anthonyho. Romy sa obe zvesti dozvedela z tlače. Nikdy sa nespamätala z úderu, ktorý jej Alain uštedril, nikdy sa nezmierila s myšlienkou, že neznamenala pre neho to, čo on pre ňu. Napriek tomu sa ich láska označuje za romancu minulého storočia. V roku 1968, kedy definitívne skrachovalo aj jeho manželstvo s Nathalie, prijala Romy Delonovu ponuku zahrať si s ním vo filme Bazén. Paradoxne to bol Alain Delon, ktorý ju kedysi priviedol k depresiám a nevôli filmovať, kto ju spomínaným filmom vrátil tam kam patrila. Na filmové výslnie. Nenaplnená láska k Delonovi, samovražda otca jej syna Davida ako i nešťastná smrť syna v čase, keď mal len štrnásť rokov, boli silnými údermi pre citlivú dušu umelkyne. Nezachránila ju ani dcéra, ktorá akoby jej z oka vypadla. V máji 1982 ako 44-ročná spáchala samovraždu.
Divoké šesťdesiate…
Pokojne tak možno nazvať roky, ktorými Alain Delon plával z náručia do náručia a z jednej filmovej role do druhej. Hoci fyzický zjav predurčoval Delona hlavne k úlohám milencov a lámačov ženských sŕdc, nebál sa výziev a prijímal pokojne aj negatívne role, ktoré ho katapultovali k pomenovaniu – francúzsky James Dean. Patrili mu najkrajšie ženy sveta, režiséri ho obsadzovali jedna radosť a on si tento život konečne naozaj užíval. Stihol svadbu, rozvod, syna… Ale aj množstvo problémov, alkoholických, a dokonca sa hovorilo aj o drogových, excesoch. Vrcholom bol rok 1969, kedy za záhadných okolností zavraždili jeho osobného strážcu a telo našli na skládke odpadu. Z vraždy bol podozrivý samotný herec, ktorého však oslobodili pre nedostatok dôkazov a prípad nie je dodnes objasnený. Nezlomnú kariéru a nekonečný obdiv hlavne ženského publika však nenarušilo nič – ani búrlivý rozchod s Romy Schneiderovou, ani škandál okolo smrti bodyguarda, či svadba a rozvod s Nathalie alebo dlhodobý vzťah s herečkou Mireille Darcovou, či záporné úlohy. Pozícia herca Delona bola jednoducho neotrasiteľná, i keď predsa len o svoje miesto na výslní francúzskeho filmu musel bojovať so svojím najväčším rivalom, neskôr kamarátom Jeanom Paulom Belmondom.
Doma najlepší, v Hollywoode jeden z mnohých
Exotický, pohľadný, étericky magnetický – to je len časť prívlastkov,ktoré si vyslúžil v už spomínaných 60-tych rokoch minulého storočia nielen vo Francúzsku, ale aj na medzinárodnom filmovom plátne. Za to môže ďakovať Luchinovi Viscontimu, ktorý mu medzinárodnú slávu zabezpečil hneď dvoma filmami – Rocco a jeho bratia(1966), kde si zahral postavu boxera a o tri roky neskôr podčiarkol svoj talent v úlohe svetáckeho mladíka v snímke Gepard. Úspechy doma i v Európe ctižiadostivého Delona naštartovali tak, že sa rozhodol šťastie skúsiť v mekke svetového filmu – v Hollywoode. V roku 1973 sa snažil tamojšie vody zamútiť filmom Škorpión, no nestretol sa s ohlasom, aký očakával a to isté sa zopakovalo o šesť rokov neskôr s dielom Letisko ´79 – Concord. Opäť sa dočkal len sklamania. Do Francúzska sa vrátil z Ameriky bez úspechu, ale v rodnej krajine mu to na cti a obdive neubralo.
Scenárista, režisér, producent…
Film a divadelné dosky mu učarovali natoľko, že chcel do tohto sveta preniknúť čo najviac. Herectvo ho napĺňalo, poskytovalo mu vysoký životný štandard a samozrejme obdiv žien, ale chcel viac. Už v roku 1964 si založil vlastnú produkčnú spoločnosť Delbeau, ktorú o štyri roky neskôr premenval na ADEL a filmu sa prizerá i z iných strán ako „len“ tlmočník scenára, hoci voči jeho oddanosti postavám nemohol nikto nič namietať. Životnou úlohou je označované jeho excelovanie vo filme Samuraj (1967) a film je aj prelomom, kedy Delon výrazne podlieha komercii. Svoje neopakovateľné herectvo zužuje na stvárnenie chladnokrvných, osamelých, i keď energických mužov, ktorí porušujú konvencie a neraz končia veľmi zle (Samuraj, Sicílsky klan, Borsalino a spol.), vrahov (Zavraždenie Trockého, Škorpión), lupičov (Krvavé slnko, Gang), ale rovnako skvelý a presvedčivý je v úlohách policajtov (Slovo policajta, Poviedka o policajtovi), neodolateľný ako šľachtic či dobrodruh (Čierny tulipán), srdcia žien lámal ako milovník (Bazén, Návrat Casanovu). Cien sa mu však príliš nedostávalo, kým sa nepredstavil ako alkoholik v psychologickej dráme Náš príbeh v roku 1985 a získava Césara na najlepší herecký výkon. Vyberal si príbehy, kde sa oslavoval kult slobody a priateľstva, ktoré povýšil nad lásku a považoval ho za nadôležitejšie a najtrvalejšie na svete. Vyprodukoval 26 filmov, príležitostne sa podpisuje pod scenáre a oslovuje ho výrazne i režisérska taktovka – Kto nastaví kožu či Bitkár. Do oboch filmov si za partnerku pozval Annu Parillaudovú, ktorá absolvovala niekoľko hereckých kurzov. Po nakrútení snímok s Delonom sa nechala počuť, že už žiadne herecké štúdium ani nepotrebuje, pretože spolupráca s ním vydá za tri vysoké školy. Anna je od Delona výrazne mladšia, narodila sa v roku 1966, kedy Alain bol už známym hercom a on sám to okomentoval slovami: „Vzhľadom k môjmu mladíckemu výzoru si musím pozývať za partnerky o dvadsať a viac rokov mladšie herečky.“ Sebavedomie mu nechýbalo, i keď v tomto prípade bolo úplne na mieste.
Ženy, ženy, ženy
Bez nich by len ťažko bol toľké roky na výslní. Zrejme nikdy sa nikto nedozvie pravdu, koľko ich prešlo jeho náručou, a ktoré to naozaj boli. O Romy Schneideovej niet pochybností, rovnako ako o dlhoročnej partnerke Mireille Darcovej, ktorá sa však ani po rokoch s ním prežitých nedočkala od Delona svadobných zvonov či potomka. Dnes sa angažuje v humanitárnych projektoch pre dôstojnú starobu. V súvislosti s Delonom sa hovorilo o mnohých ženách so slávnymi menami i bez nich. Delon pôsobil vo vzťahoch rovnako chladne ako vo svojich filmoch. Známe sú jeho výroky na adresu žien, že ich má najradšej až po západe slnka, prípadne, že ich má rád, keď bozkávajú, lebo vtedy musia mlčať. So svojou matkou mal dokonca obrovský konflikt, nakoľko sa stretávala so synom, ktorého on odmietol uznať a podarilo sa mu dosiahnuť zákaz vydania knihy, ktorú o ňom napísala. Komplikované vzťahy so ženami vyriešila jeho druhá manželka, o takmer tridsať rokov mladšia modelka, novinárka a kráľovná krásy Holandska Rosalie Van Breemenová, ktorú si v roku 1987 vzal za ženu. Porodila mu dve deti – dcéru Anouchku (1990) a syna Alaina-Fabiena (1994). Ich vzťah vyzeral celé roky úplne harmonicky, Delon si vychutnával výchovu detí a naraz mal pocit, že naozaj deti sú všetkým na svete. So svojím najstarším synom Anthonym však nevychádzal, dokonca sa hovorilo, že ho vydedil, možno i preto, že mu pripomínal seba samého. Anthony má totiž na svojom konte množstvo škandálov, milostných afér, hereckú a ponikateľskú kariéru. Rok 2001 však priniesol zlom i v istotách Alaina Delona. Rosalie ho opustila. Starnúci Delon ťažko niesol hlavne odlúčenie od detí, s ktorými už nebol v každodennom kontakte, lebo Rosalie sa z ich rodinného sídla vo švajčiarskom Douchy odsťahovala do rodného Holandska. Prepadol depresiám, z ktorých únik videl jedine v práci, v návrate k svojej profesii – herectvu. Vďaka tomu sme ho ešte i v zrelom veku mohli obdivovať po štvrnásťročnej pauze v televíznych postavách Fabia Motale a Franka Rivu, v seriáloch z rokov 2001 a 2003. V tom čase sa hovorilo aj o jeho láske k k Adeline Blondiau, ktorá bola exmanželkou Jonnyho Hollydaya, a ktorá opätovne vniesla do jeho hasnúcich očí iskričky. Delon mal 71 rokov a netajil sa túžbou po ďalšom potomkovi, zostalo však len pri zbožnom želaní.
Úspešný, na čo siahne
Hovorí sa, že s jedlom rastie chuť. Alain Delon rovnako ako si vytvoril fenomenálnu filmovú a divadelnú kariéru, venuje plné nasadenie a energiu aj ďalším činnostiam. Po úspechoch, ktoré zaznamenala jeho producetská spoločnosť sa rozhodol pre iný, „voňavý“ smer. Na trhu sa objavil parfém s jeho menom Alain Delon Diffusion SA, ktorý hneď po svojom uvedení v roku 1978 zaznamenal obrovský komerčný úspech. O tri roky nekôr prichádza s verziou pre dámy Le Temps d´Aimer a oba boli po 20tich rokoch úspešného ťaženia po celom svete nahradené značkou Samourai. Tá patrí stále do TOP 5 v predajnosti v Japonsku. Nasledovali vína, koňaky, hodinky, oblečenie a doplnky, ktoré neustále rozširovali sortiment podnikania.
Návraty
Nebránil sa filmu, tvrdil však, že ho musí zaujať scenár. V roku 1998 sa do filmového sveta vrátil komédiou Polovičná šanca. Nezaznamenala výrazný úspech, ale Delon si po dvadsiatich ôsmych rokoch opäť zahral s Jeanom Paulom Belmondom, s ktorým si zahral v roku 1970 v snímke Borsalino a spol. Rovnako sa v objavil i na televíznych obrazovkách v už spomínaných postavách Fabia Montale a Franka Rivu. Symbol francúzskeho filmu, synonymum mužskej krásy, romantického milovníka, lev salónov, ale i charizmatický darebák sa na filmové plátno zatiaľ vrátil naposledy v roku 2008 v snímke Luca Bessona Asterix a Olympijské hry, kde si popri kolegovi Gérardovi Depardieau zahral aj so slovenskou modelkou Adrianou Sklenaříkovou. A to všetko i napriek tomu, že v roku 1999 ohlásil koniec svojej filmovej a televíznej kariéry.
Niečo na záver….
V súčasnosti mu spoločnosť robí hlavne jeho desať psov, vernosť ktorých si nevie vynachváliť. Traja z nich majú dokonca výsadu obývať s ním spoločnú spálňu. Alain sa netají myšlienkou, že miesto svojho posledného odpočinku si predstavuje medzi nimi. Muž, ktorý si vychurnal najkrajšie ženy sveta, slávu a bohatstvo naozaj plnými dúškami, od mladosti šíri myšlienku, ak by sa mal stať nevládnym a byť niekomu na obtiaž, radšej dobrovoľne odíde vlastnou rukou z tohto sveta. Srdce, ktoré rozdal toľkým láskam, mu dnes robí najbäčšie problémy a kvôli nemu musel pred pár rokmi zrušiť i veľké divadelné turné. Hoci by stále mohol mať doma ktorúkoľvek ženu, na ktorú by ukázal prstom, toto už nerieši. Je presvedčený, že samota a opustenosť je dlhom, ktorý musí splatiť na staré kolená za roky na výslní. Bilancuje a konštatuje, že veľa bral a málo dával…
