Aigina. Pistácie a staroveké chrámy

Grécky ostrov Aigina ležiaci pár desiatok kilometrov južne od Atén patrí k súostroviu Saronských ostrovov a domáci sem prichádzajú za oddychom.
Nielen oni, pretože jeho fascinujúca história si svojimi chrámami starovekého sveta získa každého kto sa tu ocitne. K tomu sa v prístave rozplynie vôňa grilovaných rýb a v úzkej uličke človek ochutná pistáciové pochúťky a kúsok gréckeho raja je na svete.

Mesto Pireus na gréckej pevnine sa už zobudilo a všetci sa ponáhľajú do práce. Teda nie všetci, pretože niekoľko desiatok ľudí nasadlo do trajektu, aby sa vydali k brehom ostrova Aigina. Palubou sa preháňa svieži ranný vietor nasiaknutý vôňou mora a prírodné divadlo umocní východ slnka, ktorý rozohreje svojimi teplými farbami oblohu. Aigina je na dosah a ako prvý udrie do očí osamotený stĺp Apolónovho chrámu pripomínajúci kamenný maják. Stačí hodina plavby, aby sa trajekt doplavil na Aiginu. Malý prístav tvorí betónové mólo a každá loď ho na malý okamih zatopí pred tým, než sa pri ňom zakotví. Na opačnom konci ostrova stojí miesto zvané Aghia Marina neďaleko ktorého sa nachádza jeden z najkrajších chrámom staroveku. Stojí na vyvýšenine, z ktorej ho je vidieť aj z poriadnej diaľky. Ukrýva sa za niekoľkými ihličnatými stromami a panuje tu ticho ako na zabudnutých miestach. Ani turistov tu nie je veľa, takmer nikto, kto by rušil atmosféru staroveku. Chrám zasvätený Aténe Afáje patrí k najstarším dórskym chrámom celého Grécka a s jeho výstavbou začali architekti už okolo roku 600 pr.Kr. Hoci sa prvý chrám nedožil dnešných dní, pretože ho zhltol ničivý požiar, na tom istom mieste vyrástol chrám kamenný, ktorý hľadí do krajiny aj dnes. Je poriadne fotogenický a fotografi si tu prídu na svoje. Nielen kvôli chrámu, ale aj vďaka krajine naokolo posiatej pahorkami, lesmi, malými dedinami či siluete ostrova v diaľke. Mestečko Aghia Marina leží pri mori. Od hlavného strediska na ostrove je vzdialené asi okolo 12 km. Centrum predstavuje len jedna hlavná ulica plná obchodíkov, kaviarní, reštaurácii a suvenírov. V obchode majú množstvo typických výrobkov z pistácii, vďaka ktorým je ostrov Aigina známy. Z uličky vytŕča kopula kostola. Celý je v bielej farbe len kupoly sú svetlomodré. Kostolík akoby vystrihnutý z dovolenkovej brožúry o gréckych ostrovoch. V jeho okolí je veľa pekných kvetín, stromov  a atmosféru dotvára ulica plná farebných oleandrov. Hlavným strediskom celého ostrova je mesto Aigina. Pár stoviek metrov od prístavu stálo kedysi staroveké mesto Kolonna, dnes premenené na archeologický park. Na začiatku stojí múzeum naplnené históriou a priamo za ním sa rozprestierajú múry a zvyšky domov niekdajšieho mesta. Kolonna bola známa už v dobe bronzovej, teda ešte dávno predtým, než sa Atény stali slávnym mestom starovekého sveta. Z oboch strán lemuje výbežok more a celým parkom sa nesie prenikavá vôňa borovíc. Stredobodom miesta je osamotený stĺp Apolónovho chrámu. Nezostalo z neho takmer nič, len hŕba kamenia a stĺp.  Strácame sa v úzkych uličkách mestečka Aigina. Sú tu samé obchodíky, kvety, ľudia, reštaurácie, rôzne vône a dokonca aj živý rybí trh. Ryby končia nielen u domácich, ale aj v prístave, kde stojí niekoľko rybích reštaurácii. Ich vôni neodolá asi nikto, kto kráča naokolo. Predstava grilovanej ryby, výhľadu na prístav, atmosféry gréckeho ostrova či poháru vychladenej retziny ťažko odolať.

FOTO:Tomáš Kubuš