Göteborg ležiaci v južnom Švédsku sa bude na Slovensku vždy spájať hokejom. Nie že by išlo o hokejové mesto, ale do dejín slovenského športu sa zapísalo zlatými písmenami. Kto sa ho rozhodne navštíviť, toho prekvapí podmanivá atmosféra severského mesta. Tiahne sa ulicami, nábrežiami kanálov, rozľahlými parkami a miestnym trhoviskom.
Druhé najväčšie mesto Švédska hneď v prvých momentoch presvedčí o tom, že sa človek ocitol na severe. Škandinávske mestá majú rovnakú črtu. Sú čisté, navonok moderné, ale vo svojom vnútre skrývajú viacero starých, historických miest. Námestie pred železničnou stanicou je ako zo škatuľky a široké ulice z neho vybiehajú do všetkých smerov. Neďaleko sa dvíha aj novodobý symbol mesta v podobe výškovej budovy Skanskaskrapan. Jej sklobetónová fasáda sa na vrchole mení na červenú farbu a pre svoj výzor ju miestni prezývajú „Rúž na pery“. Naozaj sa na neho podobá. Bronzová socha na námestí Gustava Adolfa, ktorej čas pridal zelenú patinu zachytáva švédskeho panovníka, ktorý v roku 1621 nechal Göteborg založiť. Jeho vystretá ruka ukazuje na zem akoby chcel symbolicky ukázať na miesto, kde chce vybudovať veľký prístav. Dnes je jeho socha miestom stretnutí a domáci si pri nej dohadujú schôdzky. Sedia pod podstavcom, počúvajú hudbu alebo sa rozprávajú a naokolo poletujú holuby. Biela budova do ktorej sú zasadené polo stĺpy v neoklasicistickom štýle je radnicou mesta. Na jej vrchole sa vo vetre trepoce vlajka s postavou leva, ktorý je emblémom Göteborgu. Priamo pred námestím sa tiahne vodný kanál strácajúci sa pod mostmi. Aj on prilieva svojou troškou do atmosféry mesta, pretože prechádzky popri ňom už neodmysliteľne patria k miestnemu koloritu. Promenáda vedie až ku kresťanskému kostolu s prezývkou Nemecký kostol. Hoci sa prevažná väčšina Švédov hlásil k luteránom, svoje miesto tu majú aj katolíci. Zaujímavé je, že Nemecký kostol patrí k najkrajším v meste. Možno aj vďaka polohe na brehu kanála, alebo to bude jeho zvonicou ozdobenou obrovskými hodinami. Aj interiér je samozrejme bohatší, než v luteránskych chrámoch. Najstaršia štvrť Haga si zachováva šarm 17.storočia s drevenými domami a peknými fasádami. Väčšina domov je zrekonštruovaných, pretože mestom v priebehu jeho života prebehlo niekoľko ničivých požiarov. V drevených štvrtiach akými bola Haga mal oheň po vypuknutí raj. Dnes pri prechádzkach aj tak cítiť atmosféru zabudnutého Švédska, ktorá sa tu v Hage mieša s modernými vplyvmi. Turisti sem prichádzajú za architektúrou a domáci za malými, útulnými kaviarničkami. Z jednej strany je Haga ohraničená veľkým parkom Skansparken a z druhej strany sa vlní mestský kanál. Za ním je moderné srdce mesta. Keby sme sa ne neho pozreli z vtáčej perspektívy, pripomínal by ostrov oddelený od mesta vodou. Tepny ako Drottninggatan, Kyrkog či Larmgatan privážajú zovšadiaľ skupiny ľudí. Majú takú silu, že vytiahnu človeka z postrannej uličky a dovedú ho priamo do centra. Tu v obklopení peších zón stojí aj göteborský Dóm Domkyrkan. Jeho architektúra sa vyznačuje jednoduchými líniami a vstupný portál pripomína vstup do starovekého chrámu. Patrí k najstarším svätostánkom v meste, avšak súčasná stavba je modernejšou verziou Dómu, ktorý tu stál pred tým než vyhorel. Zvonica s hodinami sa líši od zvyšku kostola svojou tmavou farbou a pod ňou sa ukrýva poloprázdny interiér. Kto chce opustiť ulice mesta a nechať sa unášať na vlnách miestneho trhoviska, ten musí jednoznačne navštíviť krytú tržnicu Saluhallen na námestí Kungstorget. Neďaleko budovy vychádzajú turistické lode na plavby po meste a okolí a za ohybom rieky sa rozkladá park. Tých je v Göteborgu tak veľa, že sa hovorí, že viac než 10% jeho plochy zaberajú miesta vytvorené pre ľudí a ich relaxáciu. Göteborg je skutočne stvorený pre oddych.
FOTO: Tomáš Kubuš
