Grécke Atény pútajú pozornosť sveta už viac než dve tisíc rokov a dodnes neprestávajú fascinovať. Vznikala tu demokracia, žili tu najslávnejší filozofi či učenci svojej doby a po vznešených starovekých kultúrach tu zostali pre nás neuveriteľne krásne stavby. Nielen historické stavby, však robia Atény Aténami, pretože sa v jej uličkách a rozmanitých štvrtiach často ozýva hudba, lenivá atmosféra a vôňa pripravovaného jedla. Slávna Akropola bude po návšteve už navždy pôsobiť ako magnet.
Zo známej štvrte Monastiraki to je na Akropolu už len chvíľa. Popri zbytkoch Hadriánovej knižnice začína cestička pozvoľna stúpať. Okolo sú stromy, kvety, staré domy a každým metrom sa krása v podobe Akropole približuje. Pred vstupom sa začínajú zhromažďovať početné skupiny návštevníkov. Vydláždenou cestou okolo divadla Heroda Attika sa rozlieva babylon hlasov a zvukov. Divadlo je prázdne, no vyzerá že čoskoro sa tu bude konať jedno z antických predstavení. Je neobyčajne zachované a tým pádom často využívané na hry klasických autorov. Musí to byť vynikajúci zážitok. Sedieť v antickom divadle, jedným okom sledovať Aristofanovu komédiu a druhým zaujímavé prostredie. Za divadlom sa dvíha zelený pahorok Filopappos s pomníkom vytesaným z bieleho mramoru utopeného medzi voňavými borovicami. V hĺbke pod Akropolou sa stráca Areopagos, dôležitý kamenný pahorok, kde sa stretávala rada starších. Ešte stále sú viditeľné schody vytesané do kameňa, ktoré sa používajú desiatky storočí. Pri prechode úzkym „tunelom“ sa každým krokom viac a viac odkrývajú kúsky z Parthenonu. Konečne sa môže pohľad nerušne ponoriť do žltkastého pentelského mramoru najslávnejšieho chrámu bohyne Atény. Bohyňa je ochrankyňa mesta, tak si určite zaslúži takéto veľkolepé dielo. V súboji o mesto porazila Poseidona a Aténam darovala olivy na základe čoho veľmi zbohatli. Na svoju bohyňu preto nikdy nezabudli. Jej kultovú sochu zo zlata a slonoviny zhotovil samotný génius, známy Feidias. Parthenon má veľmi pohnuté osudy. Po tom čo sa pominuli slávne časy gréckej demokracie a mesto sa dostalo do rúk Turkom sa z chrámu stal sklad pušného prachu. Náhoda chcela aby pušný prach explodoval a došlo k zničeniu časti chrámu. Väčšinu výzdoby odniesol šľachtic Thomas Bruce do Británie a tie teraz zapĺňajú sálu Britského Múzea v Londýne. Parthenon dnes hrdo stojí nad Aténami, aby tisícky ľudí zdvihlo každodenne hlavu smerom k nebu a na vlastné oči videlo tento nekorunovaný div sveta. V jeho tieni stojí nemenej známy Erechteion. Jeho zadnú stranu krášli 6 ideálov ženskej krásy zhmotnených do mramoru. Nádherné Kyriatidy vytvorené Alkimenesom slúžili ako stĺpy a dnes patria azda k najfotogenickejším momentkám z Akropole. Príjemná cesta okolo mnohých stromov a parkov vedie k palácu Syntagma. Dnes sídli vo vnútri grécky parlament. Veľmi často býva preto kulisou pri všemožných demonštráciách. Pred budovou stojí v očakávaní klbko ľudí. Miesto je vyhľadávané nielen kvôli palácu, ale predovšetkým kvôli pohľadu na „Evzones“. Sú to vojaci oblečení v tradičných uniformách pozostávajúcich z topánok, ktoré majú na špičke veľký čierny bombrlec, z vysokých bielych podkolienok, slabohnedej uniformy previazanej čiernym opaskom a červenej baretky. Každý krok vojaka sprevádza niekoľko bleskov z fotoaparátu. Na prvý pohľad veľmi zaujímavé a nevšedné divadlo, ktorému príde na chuť každý návštevník. Za ich chrbtami stojí pomník neznámeho vojaka. Denne mu prichádzajú niekoľko krát zasalutovať.Po ceremónii sa oblak ľudí rozptýli do priľahlých uličiek. Niektorí nájdu oddych na príjemnom námestí priamo pod palácom, iných zláka široký bulvár plný obchodíkov, no mnohí sa podvečer zastavia v tradičnej gréckej taverne na prekvapenia miestnej kuchyne. Voľba padla na mousaku, lákavý kúsok mletého mäsa so zemiakmi, baklažánmi a zapečeným syrom. O chvíľu pred nami vyčarujú souvlaki, grilované mleté mäso so zemiakmi a typickou omáčkou tzatziky. Jedlo sa zapíja skvelým vínom alebo tradičným ouzom. Na Atény padne noc, no slávna Akropola svieti ako najjagavejšia hviezda.
FOTO: Tomáš Kubuš
