Pracuje ako biológ, mikrobiológ a manažér kvality v akreditovanom laboratóriu vo vodárenskej spoločnosti. S písaním začal len takmer nedávno – v roku 2011 sa prvýkrát zúčastnil na poviedkovej súťaži a z poviedok, ktoré do súťaže poslal, vybrali dve. Vyšli v knihe Krimipoviedky. Jeho prvá sólová kniha dostala názov Na krídlach duše. „Je to skutočný príbeh o týranej žene a jeho zverejnením sme spolu s hlavnou hrdinkou chceli ženám s podobným osudom dodať odvahu a ukázať, ako sa s tým popasovala jedna z nich,“ prezrádza NORO ÖLVECKÝ.
Vaše prvé dotyky s písaním… Kedy a ako ste sa k nemu dostali?
Moje prvé dotyky s písaním? Bolo to v prvom ročníku základnej školy, keď som sa učil prvé písmenká, no pokúšal som sa o to už v škôlke. (smiech) Teraz vážne. S písaním som začal pomerne neskoro. V roku 2011 som sa zúčastnil jednej poviedkovej súťaže a na moje veľké prekvapenie a radosť boli z poviedok, ktoré som do súťaže poslal, vybraté až dve. Ešte v tom roku vyšli v knihe KRIMIPOVIEDKY. Tento prvý úspech ma naštartoval a zobudil vo mne vášeň k písaniu.
Písanie je teda veľké hobby, inak pracujete ako biológ. Čo vás baví viac?
Vyštudoval som Prírodovedeckú fakultu UK v Bratislave a odvtedy sa venujem biológii. Moja práca ma baví, neviem si predstaviť, že by som robil niečo iné. Dá sa povedať, že práca je mojím koníčkom. Tým je aj písanie, ktorému sa venujem vo voľnom čase a dokonca som našiel spôsob, ako oba koníčky spojiť. Začal som písať román, v ktorom som sa snažil využiť moje vedomosti a skúsenosti z biológie.
Máte dve deti, pozorujete aj u nich talent na písanie?
Moja šestnásťročná dcéra Diana veľmi rada píše slohové úlohy, podľa jej vlastných slov preto, že môže do nich vniesť kúsok seba, no písaniu sa nevenuje, hoci si myslím, že talent má. Väčšinu voľného času jej zaberá tanec a modeling. Deväťročný syn Tomáš vyniká okrem iného neuveriteľnou výrečnosťou (nerozpráva iba keď spí) a pri hrách si vymýšľa rôzne scenáre a príbehy, ktorých sa musíme zúčastňovať aj my. Rozdelí nám úlohy a nadiktuje repliky, kto má čo hovoriť. Rastie nám z neho, pravdepodobne, scenárista alebo režisér. (úsmev)
Ak máte čas, aké knihy si rád prečítate a prečo?
Medzi mojich obľúbených autorov patria Dan Brown, Dominik Dán, Robin Cook, Michael Palmer a ďalší. Ich knihy ma dostali, každá niečím iným. Brown riešením záhad, kódov a symbolov a majstrovským balansovaním medzi fikciou a realitou, Dán skvelým humorom a autentickými opismi, Cook a Palmer námetmi z lekárskeho prostredia.
Vaša kniha Na krídlach duše je o týranej žene, ide o skutočný príbeh. Prečo ste siahli po takomto ťažkom námete?
Keď som pri hľadaní námetu na ďalšiu knihu natrafil na hlavnú hrdinku, ktorá mi ponúkla svoj životný príbeh, nezaváhal som ani na okamih. Našiel som v ňom všetko, čo dobrý príbeh má mať. Lásku, sklamanie, nádej aj napätie. A hoci som sa predtým písaniu skutočných príbehov nevenoval, veril som, že to zvládnem a výsledkom môjho snaženia bude kniha, ktorá čitateľov chytí za srdce, tak ako chytila mňa.
Hovoríte, že chcete motivovať ženy s podobným osudom ako hrdinka vašej knihy, dodať im odvahu, aby svoj život, svoj problém riešili…
Áno. Touto knihou sme spolu s hlavnou hrdinkou chceli ženám s podobným osudom dodať odvahu a ukázať, ako sa s týmto problémom popasovala jedna z nich, aby si uvedomili, že sa dá žiť aj inak a aby si vážili samy seba. A dôverovali svojim krídlam.
Aké to je, keď chlap píše o ženách a pre ženy?
Ťažká otázka. Samozrejme, pri písaní knihy som si uvedomoval, že je určená ženám, no myslím si, že som nemusel kvôli tomu výrazne meniť štýl písania. Vždy sa totiž snažím vcítiť do svojich postáv a čo najlepšie vykresliť ich pocity. Tak tomu bolo aj teraz a pri písaní sa mi neraz stalo, že mi tiekli slzy alebo som sa smial. Verím, že podobné emócie vyvolá aj u čitateliek a kniha sa im bude páčiť.
Prečítala si knihu aj vaša manželka? Páčila sa jej? Radíte sa s ňou, keď tvoríte príbeh?
Áno, prečítala a páčila sa jej. Pri písaní sa s ňou neradím, ale je mojím prvým čitateľom a zároveň recenzentom.
Máte rozpísané už aj niečo ďalšie?
Momentálne pracujem na románe, ktorý by mohol zaujať čitateľov uprednostňujúcich námety z lekárskeho prostredia, román s biologickou tematikou a s istou dávkou napätia pri pátraní po pôvodcovi jedného vzácneho ochorenia. Musím sa však priznať, že pri písaní knihy Na krídlach dušesom prišiel na chuť skutočným príbehom a verím, že to nebol môj posledný. (úsmev)
Medzi vaše hobby patrí aj divadlo. Keďže žijete v Nitre, kde divadlo má silnú tradíciu, veľa skvelých hercov i priaznivcov, tak sa môžete skvelo kultúrne vyžiť. Ktoré predstavenie musíme podľa vás v nitrianskom divadle určite vidieť?
Nitrianske divadlo má naozaj silnú tradíciu a poskytuje široké možnosti kultúrneho vyžitia. Diváci môžu obdivovať skvelé výkony hercov v komédiách, v muzikáloch, v dielach slovenskej a ruskej klasiky, v hrách Williama Shakespaera, atď. Ťažko vybrať konkrétne predstavenie, pretože sa mi páčili všetky, no úplne najviac ma uchvátil muzikál Adam Šangala – bohužiaľ, už sa nenachádza v aktuálnom repertoári. Určite však musíte vidieť najnovší muzikál Tisícročná včela a dramatizáciu jedného z najslávnejších románov anglickej literatúry Pýcha a predsudok, v hlavnej úlohe s Kristínou Turjanovou a Tomášom Maštalírom. Ak hovoríme o kultúrnom vyžití v Nitre, nedá mi nespomenúť vynikajúce a’cappella zoskupenie Close Harmony Friends. Ak raz zavítate na ich koncert, nebudete chcieť vynechať ani jeden ďalší. Sú prosto skvelí.
Podľa fotografií vidno, že ste vášnivý cestovateľ. Kam najďalej ste už cestovali?
Okrem okolitých štátov som s rodinou navštívil aj obvyklé dovolenkové destinácie ako sú Grécko, Taliansko, Francúzsko a najďalej to bolo tuším Španielsko, no za najkrajšiu rodinnú dovolenku považujem dovolenku v Bulharsku pred tromi rokmi. Cítili sme sa tam fantasticky a výborne sme si tam oddýchli. Odkedy sa však venujeme hre Geocaching, vďaka ktorej spoznávame najmä Slovensko, zisťujeme, že veľmi veľa pekných a zaujímavých miest je aj u nás, ktoré stojí zato navštíviť a vidieť i viackrát.
Slovensko máte zrejme prechodené krížom-krážom, odporučte nám tie najčarovnejšie miesta…
Slovensko je nádherná krajina a tých čarovných miest je naozaj veľa. Ťažko z nich vybrať tie najčarovnejšie, pre nás to boli vždy tie, kde sme sa dobre cítili a na ktoré radi spomíname. Sú to napríklad Vysoké Tatry, Bratislava a plavba po Dunaji, malebná Banská Štiavnica a okolie s tajchami, Bojnice, Trenčín s hradom týčiacim sa nad mestom, Banská Bystrica s najkrajším námestím, Senica, kam veľmi radi chodíme k našej rodine, alebo len tak vybehneme na Zobor, aby sme cestou obdivovali faunu a flóru Zoborskej lesostepi a zhora sa pokochali výhľadom na mesto.
Kam sa tento rok chystáte na dovolenku?
Tento rok by sme si radi zopakovali dovolenku v Bulharsku a navštívili aj zopár miest na Slovensku. Dúfam, že sa nám to podarí. (úsmev)
Foto: archív N. Ölveckého
