Iveta Bartošová už nie je medzi nami. Svoj život ukončila sama, dobrovoľne, nečakane, skokom pod vlak 29. apríla 2014. Pár mesiacov po tom, ako sme sa s ňou stretli na jej poslednom skvelom vystúpení. Rozhovor, ktorý poskytla nášmu portálu v decembri 2013 síce naznačoval pohodu, pravdou však je, že Iveta počas neho fajčila jednu cigaretu od druhej, každé slovo toré vypustila z úst dychtivo počúval syn jej manžela Jozefa Rychtářa, pretože on sám mal povinnosti inde. Dnes sa ťažko polemizuje, kto za túto vekú tragédiu môže. Oslovili sme kolegov spevákov, ktorí spoločne s Ivetou spievali na koncerte v Piešťanoch, kde prišla na pozvanie Otta Weitera a zaujímalo nás, čo ich s Ivetou spájalo a ako ich zasiahla jej náhla smrť.Otto Weiter: Ivetu som poznal dlhé roky, spolu sme účinkovali v muzikáli Pomáda a vždy som si ju veľmi vážil. Mala krásny hlas, len chlapov si akosi vybrať nevedela. Kedˇmi zazvonil prvýkrát telefón s informácou, čo sa stalo, stratil som reč a ostal som doslova paralyzovaný. Novinári mi volali a ja som nebol schopný rozprávať, len sa mi rinuli slzy z očí a nemohol som uveriť. Mali sme spolu pracovné plány, ktoré ostanú nenaplnené. Osobne si myslím, že stačilo trochu snahy zo strany jej „ochrancu“ a „manžela“ a všetko mohlo byť inak. O tom som bytostne presvedčený. Odišla dáma s krásnym hlasom, s veľkým srdcom…
Oľga Szabová: Spoznali sme sa ešte za bývalého režimu pri televíznom nakrúcaní a v Piešťanoch ma šokovala, keď na chodbe na mňa vykríkla – zdravím, pani Olinko. Pamätala si ma, hoci sme sa nevideli hádam dve desaťročia.Hovorila som jej, že je krásna, nádherne spieva, keby som ja tak vyzerala, vykašlem sa na všetkých chlapov, okrem syna a žila by som pre spev. Povedala mi, že je už v pohode, že už nikdy nedovolí, aby spadla na dno a ja som jej uverila…Bola krásna, milá, spokojná, potom ako blesk z jasného neba prišla správa o jej dobrovoľnej smrti. Tak tu sedím a rozmýšľam, ako sa toto mohlo stať?!?! Veľký šok!
Aťa Klimová: Práve som v predajni a kupujem si jej výberové CD, majú posledné a sú na ňom všetky pesničky, ktoré mám od Ivety rada. V Piešťanoch sme sa skvele zabavili, pospomínali sme na časy, keď sme spolu nakrúcali televíziu a vystupovali a hoci sa tvárila šťastne v očiach mala zvláštny smútok. Mala som pocit, že presviedča viac seba ako nás, že je v poriadku. Dúfam, že našla pokoj v duši, ktorý nevedela nájsť tu na zemi. Myslím si, že ju poznačila najviac smrť jej prvej lásky Petra Sepešiho a odvtedy len tápala, hľadala lásku, ale žiaľ už našla len mužov, ktorí ju využívali a profitovali na nej. Teraz môžu rovnako ako ja – len sa pomodliť a zapáliť za ňu sviečku.
Lýdia Volejníčková: Pesničky Ivety som samozrejme poznala, ale osobne sme sa stretli prvý raz. Zapôsobila na mňa presne tak, ako som si ju predstavovala – milá, distingvovaná, usmiata, spokojná dáma s krásnym hlasom, ktorá vyzerala skutočne šťastne. Keď mi priateľka zavolala, čo sa stalo, zalapala som po dychu, nekontrolovane sa mi kotúľali slzy a nezmohla som sa na slovo, len som vydrala z úst povzdych, že toto nie je možné. Dlho som sedela, hľadela do prázdna a uvedomovala si, aké krehké je ľudské šťastie, ľudský život. Je mi z toho aj teraz, o niekoľkých dňoch smutno a clivo a v hlave mi stále znie moja obľúbená pieseň od nej – Léto, léto mé… Spomienky budú ožívať aj každé Vianoce, keď v televízii pôjde rozprávka o Popoluške, škoda, že jej príbeh sa neskončil šťastne ako ten Popoluškin.
Rozhovor z ecembra 2013:
„Som zdravá, šťastná a spokojná“
Uniknúť informáciám o Ivete Bartošovej je nemožné. Denne zapĺňa stránky bulváru, je sledovaná fotografmi na každom kroku doma i mimo neho. Raz je to únos, inokedy choroba či operácia, škandály jej manžela Josefa Rychtářa, ale nikdy to nie je o speve. Do Piešťan prišla pred sviatkami krásna ako kedysi, v skvelej nálade a na vianočnom koncerte pre televíziu SENZI odspievala tri piesne. Pózovala pred koncertom ešte bez zásahu maskérky a pokojne sa fotografovala aj po ňom. V prestávke pokojne s úsmevom na tvári odpovedala na naše zvedavé otázky a to netušila, že ju už pred prvou pesničkou čakajú od publika ovácie po stojačky. Uronila aj slzu dojatia. Chceme veriť, že pohoda v akej sa predstavila na vianočnom koncerte, kde vystúpila bez nároku na honorár, len za cestovné náklady, je vydrží čo najdlhšie. Ako teda dnes žije?
Ako sa podarilo Ottovi Weiterovi, že ste prišli zaspievať na nakrúcanie vianočného koncertu do Piešťan, keď bulvár o vás neustále píše o všetkom, len nie o vašom speve?
Otto je dlhoročný kamarát, takže to bola otázka jedného skutočne krátkeho telefonátu.
Máte na Slovensku viac takých dobrých kamarátov ako je Otto?
Mám, ale nebudem menovať, lebo človek nikdy nevie, či by si to želali, ale sú tu a som za nich vďačná.
Ste príjemne naladená, usmiata, veselá, ako sa vám páči v Piešťanoch?
Moc. Mám tu známych, priateľov, fanúšikov. Som tu celkom často a dnes mi je ľúto jediné, že som nemala čas sa poprechádzať po meste, ale nabudúce si to vynahradím.
Váš život je pod ostrým drobnohľadom médií, špeciálne bulváru a snáď nie je deň, kedy sa o vás nepísalo. Nie sú to vždy lichotivé články a chce to veľa sily prísť víťazoslávne na udeľovanie českých slávikov a samozrejme i na Slovensko, plnohodnotne zaspievať a potešiť divákov. Čo vás nabíja, kde beriete silu vyraziť medzi ľudí?
Môžem povedať, že mám za sebou kruté obdobie, ale našťastie mám okolo seba ľudí, ktorí ma milujú, svojou prítomnosťou a láskou mi naozaj dodávajú potrebnú energiu – či už je to manžel, môj syn Artur, rovnako ďalší syn – ktorého som získala manželstvom s Pepom, Renátka, ktorá prišla i dnes so mnou a ďalší, ktorých nebudem všetkých menovať. Je ich však stále dosť. Veľmi mi pomohli, bola som naozaj chorá, prekonala som operácie, myslím, že je to všetko za mnou. Mám okolo seba i nad sebou doslova anjelov a som veľmi, veľmi šťastná. Prežívam nádherné obdobie „líbánek“, môj manžel je skvelý, so synom trávim všetky víkendy, všetci si to užívame si to. Úžasný je aj Honza, môj adoptívny syn, ktorý so mnou jazdí na všetky akcie, keď manžel nemôže ako dnes, pretože má moc práce v Prahe.
Dnes vás tu čakalo tiež množstvo novinárov a fotografov, zrejme čakali, že prídete s manželom a bude aj škandál…
Hlavne on škandály nevyrába, vyrába ich pán Macura, Pepo ma len chráni…a všetko sa to obráti vždy proti nemu.
Prečo si pán Macura uzurpuje právo na vás, prečo vás doslova prenasleduje?
V súčasnosti sa bez ochranky nemôžem pohybovať, priznám sa neustále som strážená, nemôžem bez ochranky ani na ulicu, ani na koncert a chránený musí byť aj môj dom. Je to veľmi chorý človek, ktorého sa naozaj bojím, bohužiaľ.
Poďme na inú tému…. Ako sa vám podarilo tak skvele schudnúť?
Neschudla som výrazne a už vôbec nie veľa, len sa mi zmenila postava tým, že som šťastná, spokojná a zdravá.
Blížia sa Vianoce, ako ich vidíte u vás doma?
Ako každá normálna klasická rodina. Budeme v trojici – manžel, Artur, tešíme sa na stromček, rybu, šalát a pohodu. Už mám napečené nejaké cukrovinky, ešte samozrejme budem pokračovať.
Čo by ste si chceli nájsť pod stromčekom?
Už som si o darček povedala Ježiškovi-Pepíčkovi, môjmu manželovi, takže určite dostanem kuchynský robot, pretože veľa varím, pečiem, takže sa teším na pomocníka. Veľmi ma to baví a robím to rada. Milujem technické novinky, pretože som žena a ako každá žena aj ja doma varí, periem, upratujem, vysávam… Pravdou je, že mám výborného pomocníka v manželovi, pretože teraz niekedy naozaj nestíham, mám veľa pracovných ponúk. Som rada, že práve Pepa je môj manžel, pretože ma v moje práci maximálne podporuje, vychádza mi v ústrety, aby som mala čo najväčšiu pohodu a naozaj konečne mám vedľa seba silnú oporu. Je veľmi citlivý.
Píše sa o vás ako o Fénixovi, ktorý vstal z popola, cítite sa tak?
Cítim sa hlavne zdravá po všetkých tých peripetiách a to je podstatné. Prenasledovala ma jedna choroba za druhou, bolo o peklo, ale v živote to tak prichádza, že sa striedajú horšie obdobia s lepšími. Teraz mám skvele.
Publikum, čo pre vás znamená?
Energiu, silu, milujem svoju prácu a k tej patrí publikum, takže potrebujem ho a som rada, keď sa energie medzi nami prenášajú vzájomne.
Celoživotne ste považovaná za princeznú českej populárnej hudby, cítite sa tak?
Samozrejme, hlavne dnes, keď mám oba kostýmy doslova princezničkovské. A okrem vianočnej piesne zaspievam aj neopakovateľné Tři oříšky pro Popelku, ktoré nesmiem vynechať nielen na vianočnom koncerte, ale na žiadnom. Ale vrátim sa domov a bude zo mňa obyčajná žena, ktorá sa oblečie po domácky a budem variť, upratovať, piecť…
