Vianoce u nás patria k najobľúbenejším sviatkom v roku. Pravdepodobne preto, že ľudia dostávajú a naopak darčeky dávajú. Že sa navzájom aspoň na Vianoce navštívia, aj keď sa celý rok nevideli. Deti nemusia ísť do školy, dospelí majú aspoň pár dní voľna. V televízii sú samé pekné rozprávky a filmy. Krásne vyzdobený dom a ulice. Stromček! Veľa dobrého jedla, voňavé perníky…
Nie každý pozná históriu Vianoc, prečo a ako vznikli. Priznajme si, väčšina z nás má v mysli len tú materiálnu podstatu, že musí niečo kúpiť. A tá lepšia pozitívna stránka, že niečo dostane, alebo že si niečo môže priať. Nie, že by nás to obťažovalo, ale nie všetci berieme Vianoce, ako sviatky pohody a predovšetkým lásky. Viem, treba upratať celý dom či byt, toľko toho treba napiecť a uvariť, pretože príde celá rodina na večeru.
Napriek tomu nezáleží či ste veriaci alebo neveriaci, Vianoce sú tu pre všetkých a predsa len je to čas vzácny, pretože je len raz do roka, tak si ho poriadne vychutnajme.
Ale v prvom rade by sme sa mali z toho všetkého tešiť, že budeme spolu, že sa budeme spolu smiať a spomínať na dobré a zlé. Že si oddýchneme a použijeme znovu slovo nuda. Že niečo pekné dostaneme a na oplátku z lásky niekomu niečo dáme a urobíme mu tým radosť.
Na Vianoce by sa vždy mala hovoriť pravda, ktorá sa nemohla alebo nedala doteraz vysloviť. Buďme aspoň v týchto dňoch úprimný a toho koho máme radi, majme ešte radšej a hlavne mu to nezabudnime povedať. Pretože raz môže byť neskoro. Odpustime neodpustiteľné a nezabudnime sa objať.
Ja sa každý rok na Vianoce teším. Keďže už deti nežijú doma, je im domov o to vzácnejší. Konečne tam strávia viac ako dva dni cez víkend. Všetci budú doma a pomôžu mamine. Vyzdobíme medovníky a rozdáme ich svojím najbližším. Urobíme si vlastný vaječný likér. Navštívime rodinu a priateľov, ktorých sme dlho nevideli. Priberieme pár kíl, vysedíme si miesto pred telkou. A konečne sa poriadne vyspíme do kedy sa nám len zachce.
Pošleme a dostaneme milión esemesiek, zavoláme si z pevnej linky, pôjdeme von so psom, na prechádzku do hory. Urobíme všetky tie veci, ktoré normálne nerobíme, a robíme len na Vianoce.
A možno práve na toto všetko sa celý rok tešíme, pretože to je pre nás jedinečné a nevysloviteľne vzácne!
24. december – Štedrý večer
Od reformácie rímskokatolíckej cirkvi v 16. storočí sa začali sláviť Vianoce už deň vopred.
Preto je celý 24.december pojatý slávnostne, prípravou na večer kedy sa narodí Ježiš Kristus. Vítanie Božieho syna sa nesie v duchu dobrého jedla, skrášľovania a čistenia obydlia, hojnosti a obdarúvania sa. Darovanie darčekov bolo zvykom už v starom Ríme a vyjadrovalo upevňovanie vzájomných vzťahov. Ľudia verili, že prostredníctvom daru dávajú časť seba samých.
Už aj v minulosti rodiny vstávali skoro ráno, aby si každý stihol splniť svoju povinnosť. Pretože podľa toho ako sa vydaril deň a prípravy, sa bude dariť aj v budúcom roku. Hovorilo sa, že akú náladu budete mať počas Štedrého dňa, taká vám zostane aj v roku novom.
S východom prvej hviezdy sa usadalo k štedrovečernej večeri.
Štedrý deň vrcholí polnocou medzi 24. a 25. decembrom, kedy dôjde k samotnému narodeniu spasiteľa. Preto sa ľudia schádzajú o polnoci na „polnočnej omši“ a spievajú pesničky.
25. december – Prvý sviatok vianočný a narodenie Ježiša Krista.
Prečo práve 25.december? Ľudia sa domnievajú, že 25.december je dňom narodenia Ježiša Krista. Dejiny ale o tejto skutočnosti nepodávajú žiadnu správu a ani pisatelia Biblie nezaznamenali presný dátum Kristovho narodenia. Často sa poukazuje na možnú súvislosť s rímskym sviatkom slnečného božstva – Sviatok slnka – ktorý sa tiež oslavoval 25. decembra. Pohania totiž verili, že ich Boh Slnka sa každý rok narodí v noci medzi 24.a 25. decembrom. Vypozorovali, že Slnko po tejto noci stúpa na obzore každý deň vyššie a vyššie. Tento tajomný jav si vysvetľovali ako vzrast novorodeného slnečného dieťaťa a preto boli tieto noci považované za „sväté noci“.
Cirkev dala pohanským svätým nociam kresťanský význam a ako cirkevný sviatok je 25. december po prvý krát doložený z roku 354, čerpaný z rímskych prameňov.
Dnes už vieme, že v tomto čase dochádza k zimnému slnovratu (21. december), kedy Slnko vstupuje do znamenia Kozorožca. Je to najkratší deň a najdlhšia noc v roku a zároveň v kalendári začína zima.
A tak cirkev časovo spojila narodenie Spasiteľa so starým mýtom zimného slnovratu, vyjadrujúcim vedomie o večnom víťazstve života nad smrťou a svetla nad tmou.
Iná teória zase vraví, že dňa 25.3. bolo Márii zvestované, že bude matka Krista. Za deväť mesiacov, čiže 25.decembra má prísť na svet Božie dieťa. Táto hypotéza je však veľmi ťažko dokázateľná.
Prvý sviatok Vianočný je sviatok, kedy rodina strávi spolu najviac času, chodíme do kostola a navštevujeme svojich blízkych. Krásne sviatky!
