„Život je boj, cesta za hranice mi zmenila život k lepšiemu, či bola to najlepšia škola môjho života…Aj takto by sa dal charakterizovať život v zahraničí. O tom vedia svoje najmä tí, ktorí to zažili na vlastnej koži. Pár z nich sme vyspovedali aj my.
Život je boj
Tomáš, ktorý pôsobí už 8 rokov v zahraničí, svoju cestu do zahraničia plánoval len ako letnú brigádu. Avšak, Anglicko, krajinu ktorú navštívil, ho zaujala natoľko, že prerušil vysokoškolské štúdium a ostal tam žiť celé 4 roky. Zdokonalil sa tak v cudzom jazyku a tým si otvoril dvere možno aj ďalej. Precestoval ďalšie krajiny ako Nemecko, Českú republiku a momentálne pôsobí v Írsku, kde sa zamestnal ako „houseman“ v jednom z hotelov. „Hlavným dôvodom bolo, že v zahraničí je väčší pracovný trh.“ Pozitívom práce za hranicami Slovenska bolo pre neho aj to, že ani v jednej krajine nemali problém prijať cudzinca. „Samozrejme, aj platové ohodnotenie je tam vždy vyššie ako doma, na Slovensku. Írsko ma oslovilo najmä preto, že je tu početná slovenská komunita.“ Priznáva, že cíti rozdiely v hodnotách či v kultúre Írska a Slovenska. „U nás sa kladie veľký dôraz na rodinu a v Írsku to nie je až tak vidieť. Cítiť tu aj veľký vplyv Ameriky.“ Keďže celá jeho rodina býva na Slovensku, presťahovať sa do zahraničia by si nevedel predstaviť, pretože rodina je pre neho na prvom mieste. Pozitívom žitia v cudzine je pre neho to, že sa vedel osamostatniť. „V zahraničí som sa naučil postarať sa sám o seba a veriť vo svoje vlastné schopnosti.“
Práca za hranicami mi zmenila život k lepšiemu
Anton, Slovák, ktorý pracuje v zahraničí už skoro 17 rokov, si z rozprávania pochvaľuje práve Spojené štáty americké. Tam žil 4 a pol roka, momentálne pracuje v Írsku. „Bude to už ten dvanásty rok.“ Odísť pracovať do zahraničia pre neho znamenalo odlúčenie na pár mesiacov, ba aj rokov od tých najbližších. Túžil zmeniť svoj život po ekonomickej stránke. Prvou krajinou bola práve Amerika, ktorá bola v tých časoch dosť ospevovaná a myslel si, že za pár mesiacov si zarobí plný batoh peňazí. Od rodiny odchádzal s tým, že za šesť mesiacov je doma. Opak bol pravdou. Strávil tam celé 4 roky. Spoznal iný život ako bol ten slovenský. „Kultúra Američanov je podľa môjho názoru niekde úplne inde ako tá naša. Preto by som sa vedel natrvalo presťahovať práve do Ameriky, samozrejme, ak by som tam mal svoju rodinu.“ Na otázku stravovania priznal, že všetko je to otázka zvyku. „Siahol som aj po čínskych reštauráciách, napríklad už v spomínanej Amerike, ale doma sme sa snažili variť domácu stravu. Aj na Vianoce, ak sa nedalo a musel som ostať v zahraničí, so spolubývajúcimi sme si spoločne pripravili štedrovečernú večeru.“ A práve to hodnotí ako najväčšie negatívum. Nemôcť byť s rodinou pri (štedrovečernom) stole. Momentálne pracuje v Írsku v jednom z dublinských hotelov. Džob si pochvaľuje. Aj keď cestuje domov vždy aspoň na pár dní, vie, že u nás na Slovensku by sa za prácou musel veľmi dlho obzerať. „Najhorší je odchod z domu, to neznášam. Potom, už keď som v Írsku, na svojom mieste, už sa opäť dostávam do starých pracovných koľají.“:)
Najlepšia škola môjho života
Emília, študentka vysokej školy, opisuje svoj život v zahraničí ako najlepšiu školu (jej) života. „V zahraničí som žila dokopy pol roka – 3 mesiace v Anglicku a 3 mesiace v USA. V Amerike som precestovala 4 štáty – New York, Maine, Pennsylvania, Florida a v Európe 6 – Poľsko, Česko, Rakúsko, Maďarsko, Chorvátsko, Anglicko.“ Hlavným dôvodom prečo sa rozhodla pre prácu, respektíve letnú brigádu v zahraničí, bolo najmä zdokonalenie jazyka. Keďže ovláda anglický jazyk, pochopiteľne aj krajiny, ktoré si vybrala, boli tie anglicky hovoriace. „Anglicko ma oslovilo svojou kultúrou, spôsobom života, architektúrou. Slovenská kultúra v porovnaní so zahraničnou sa zakladá na tradíciách, ľudových zvykoch a folklóre, ľudovom umení, tradičnom jedle a určitých zachovávaných náboženských zvykoch, čo je v porovnaní s inými krajinami naozaj obdivuhodné a stále pretrvávajúce.“ To, že veľmi pozitívne na ňu zapôsobili krajiny, ktoré navštívila, má vplyv aj na to, že by sa do zahraničia nebála presťahovať. Ochota Slovákov v porovnaní s cudzincami by sa dala zrovnať. Všade sa nájdu nejaké výnimky a špecifiká, no v porovnaní s americkými štátmi dodala: „Ľudia sú tam milší, ochotnejší a viac sa snažia pomáhať si navzájom.“ Negatívne hodnotí stravovacie návyky, a to najmä v Spojených štátoch. Preto radšej uprednostní pravú slovenskú kuchyňu. Svoj pobyt v zahraničí hodnotí pozitívne a radí aj všetkým mladým ľuďom, aby aspoň raz za život, na pár dní, týždňov, vycestovali do zahraničia za prácou. Okrem zdokonalenia sa v jazyku spoznajú nielen krajinu, kultúru, ale aj množstvo nových ľudí a to z rôznych kútov sveta. „Človek tam zažije veľké dobrodružstvá.“ Život za hranicami mení ľudí. Tých pár rokov mimo svojho domova a pohodlia. Za hranicami vlastných schopností.
Autor: Miriama L.
Foto: Shutterstock
