Ľudia bez perspektívy zmeny vlastného života sa dostávajú na okraj spoločnosti. Ľudia bez perspektívy žijú tu a teraz, riešia problémy dňa, neriešia budúcnosť ani riziká, ani príležitosti. Tradičné osvetové a prevenčné programy zamerané na boj proti novodobému otroctvu, kriminalite alebo nežiadúcim javom sú pre ľudí na okraji spoločnosti málo efektívne, bez ohľadu na to, či ide o ľudí z marginalizovaných rómskych komunít, ľudí bez domova, ľudí so zdravotným postihnutím, závislých na externe podávaných látkach, alebo seniorov bez sociálneho kontaktu.
Občianske združenie BSOS rieši problematiku prevencie zameranú na boj proti novodobému otroctvu. Počas svojej trojročnej činnosti identifikovali 3 najzraniteľnejšie cieľové skupiny. Združenie postupne začalo realizovať preventívne programy v dvoch z nich. Pre skupinu stredoškolákov vyvinuli emočný scénický program s hudbou, scénkami a kvízom. Pre mladých dospelých z detských domovov vyvinuli zážitkovú hru s workshopom. V súčasnosti združenie začína riešiť problematiku aj v tretej cieľovej skupine, a to v skupine Rómov žijúcich v marginalizovaných rómskych komunitách. Keďže problematika marginalizovaných rómskych komunít bola združeniu neznáma, začalo sociálnym výskumom, ktorý mal zmapovať formy novodobého otroctva, nežiadúce javy a odhaliť možnosti prevencie a formy osvety.
Už v prvej časti výskumu sa ukázalo, že skutočnou príčinou novodobého otroctva je strata životnej perspektívy. Ľudia bez perspektívy boli schopní predať dcéru Albáncovi, aby mu poskytovala sexuálne služby, slúžila v domácnosti a výdajom mu sprostredkovala občianstvo v EÚ. Známi boli schopní dohodiť kamarátov na nútené práce, pričom im zaplatili cestu, ubytovanie a ďalšie náklady formou pôžičky. Potom museli niekoľko rokov nútene pracovať, aby sa z otroctva, dlhov vykúpili. Rodina zo zahraničia vymyslela plán, ako zarobiť na dcére blízkej slovenskej rodiny, Vyviezli ju do zahraničia a potom musela nútene poskytovať sexuálne služby, pričom o zisk sa delili obe rodiny, aj slovenská, aj zahraničná. Známy zo zahraničia ponúkol jednej žene výlet a sobáš v zahraničí s Pakistancom. Po nejakej dobe po výlete začala vážne žiť s priateľom. Ten keď sa dozvedel, že už sa nemôže vydať, od nej odišiel.
Príbehy so zlým koncom sa môžu stať ľuďom na okraji spoločnosti, teda aj ľuďom z marginalizovaných rómskych komunít. Ako prvou a hlavnou príčinou sa javí chudoba. Ale nie je to tak. Ide o to, že ich do otroctva dostali blízki a známi ľudia, za prísľub novej životnej perspektívy, ktorú doteraz nemali.
Kľúčové faktory, ktoré zužujú, ničia, či doslova zabíjajú životnú perspektívu Rómov na okraji spoločnosti sú: Chýbajúci vzťah k pozemku na ktorom bývajú, či už ide o dom alebo celú osadu. Novodobé otroctvo v akejkoľvek forme, ktoré ničí psychiku na celý život ak sa z neho človek vôbec vymaní. Prostredie od rodiny, rodinných vzorov, nudy v detstve, obydlia, až po verejný priestorov v obci má asi najväčší vplyv na život Rómov. Samotný rasizmus vo všetkých jeho formách utvrdzuje v Rómoch naučenú bezmocnosť, ktorý sa prejavuje od prijímania do škôlok, škôl až po prijímanie do zamestnania, cez celkové neprijímanie Rómov Nerómami až po: „Rómov neobsluhujeme“. Tradičný mediálny obraz podporuje rutinné vnímanie Rómov majoritou, lebo ich „všetkých hádže do jedného vreca“, aj tých, ktorí majú životnú perspektívu a snažia sa na nej pracovať od tých, ktoré žiadnu perspektívu nemajú.
Kľúčové faktory, ktoré zlepšujú, otvárajú, či doslova plodia perspektívu sú: Vytváranie sociálnych podnikov a tvorba pracovných príležitostí ako ďalší stupeň pre tých, ktorí sa osvedčili počas aktivačných prác. Tlak na vzdelávanie vyzerá ako dedičná vlastnosť, lebo iba tí rodičia, ktorí pocítili tento tlak ešte v detstve, ho dokážu preniesť na deti. Dokonca sme zaznamenali aj prípad, kedy rodičia nenaučili svoje deti Rómsky, aby museli ísť preč z osady medzi „gadžov“. Férové aj keď tvrdé pravidlá umožňujú vniesť deliacu čiaru, že nie všetci Rómovia sú z „jedného vreca“ a poskytnú bezprostredné vzory životnej perspektívy. Dôležité je aj utváranie vzťahu k rodine, bývaniu, bydlisku, obci a aj k terénnym pracovníkom.
Ivan Mako zo Združenia mladých Rómov k tomu dodáva: „Sociálna prevádzka nie je o vytváraní zisku, ale ide o to, aby ľudia mohli nájsť seba, nájsť sebauplatnenie a sebadôveru. Ľudia potrebujú držať hlavu hore. Ľudia, keď sú u nás mesiac, tak získavajú sebavedomie a sebadôveru a dáva im to možnosť ďalšieho rozvoja v ich živote.“
Pri skúmaní otázok súvisiacich s novodobým otroctvom v marginalizovaných rómskych komunitách občianske združenie BSOS zistilo, že strata alebo získanie životnej perspektívy je kľúčovou dimenziou, ktorá predurčuje možnosti osvety, prevencie kriminality, ale aj možnosti riešenia iných nežiadúcich javov. Zistenie je dôležité, lebo umožňuje iný pohľad na problematiku osvety, prevencie a nežiadúcich javov.
Výskum pokračuje kvantitatívnou časťou, ktorá by mala ukázať, ako riešiť prevenciu kriminality a znižovať podiel potenciálnych obetí v marginalizovaných rómskych komunitách. So zisteniami z tejto časti výskumu sa združenie podelí s verejnosťou a novinármi v budúcom roku.
