Myslenie prvej ligy zorganizovalo talk šou Jotefa Banáša s názvom Na kus reči s jeho skvelými hosťami Janom Mühlfeitom a Jurajom Málikom v prekrásnom prostredí kaštieľa Chateau Gbeľany. Program uviedla Dáša Černá Gejdošová – spoluautorka projektu Myslenie prvej ligy. O rozhovor sme požiadali Juraja Málika, ktorý má na svojom konte množstvo zaujímavých projektov, ale i knihy so zaujímavým obsahom.
Na vizitke máte okrem iného – poradca podnikateľa, čo to v praxi znamená?V praxi to znamená, že už 28 rokov robíme firmy lepšími, úspešnejšími, vzdelanejšími. Nielen firmy, ale aj manažérov a všetkých zamestnancov.
Existuje a dá sa povedať v skratke, ktoré rady sú najlepšie, aby firma či človek uspeli?
Pred rokmi sme začínali vysvetľovaním zákonov, pretože podnikať znamenalo robiť niečo nové. Postupne sa firmy vyvíjali, špecializovali a už im nestačili rady pre účtovníctvo a dane, vznikali nové obory, marketing, manažment, obchod a pridali sme právo. Neskromne si dovolím tvrdiť, že v súčasnosti máme jeden z najlepších, ak nie najlepší projekt EPI – Ekonomické a právne informácie. Potom sme sa orientovali na manažment, vydávame časopis, v ktorom radíme manažérom ako na to, aby boli úspešní, samostatne, i v tíme, a ako vyhľadávať ľudí. Do nášho portálu Verejná správa je zapojených asi dve tisíc starostov a momentálne predstavujeme nový produkt o tom, ako sa majú ľudia orientovať na internete, ako získavať zákazníkov a obchod na internete.
Od poradenstva ste si odskočili a venujete pozornosť aj talentom.
Zistil som, že všetko čo som v živote robil, bolo spočiatku intuitívne. Po prečítaní množstva múdrych kníh som zistil, že nič nebola náhoda, že som postupoval prudko personalisticky, čiže som detailne vyberal svojich kolegov, aby skvele zastávali svoje pozície. A bez toho, aby som to vedel, som budoval firemnú kultúru, preto sa nám aj darilo. Možno je to tým, že mám rád ľudí a dokážem to preniesť aj na nich.
Vráťme sa k talentom…
Áno, intuitívne som vybral ľudí s talentom na niečo, ktorí do seba zapadali a vytvorili synergiu, a nevedomky som vytvoril takmer ženský kolektív – 90 percent našej firmy tvoria ženy. Ženy sú nesmierne pracovité, talentované, zodpovedné, je v nich veľa talentu, len ho treba v nich hľadať, pochváliť ich a povzbudiť, že talent na to či ono naozaj majú.
Väčšina mužov si myslí ešte stále, že žena patrí k sporáku.
Väčšina mužov majú vyššie sebavedomie ako talent a sú presvedčení, že sú talentovaní, kým ženy o sebe viac pochybujú. Preto sú ženy u nás vo firme kráľovné.
Neorientujete sa len na ženy, ale aj na športovcov, špeciálne basketbalové talenty vám nedajú spávať.
Sám som basketbal hrával, okrem toho rodičia ma stvorili, vychovali a neskromne môžem povedať, že dobre, čo je polovica úspechu, ale druhá je práve šport. Výborní tréneri, výborní spoluhráči, neskôr priatelia a spolupodnikatelia. Basketbal ma doformoval, naučil ma pocitu zodpovednosti, naučil ma fair play, pracovitosti, pracovať tímovo, čo je veľmi dôležité.
Popri atraktívnych športoch ako hokej, futbal, ktoré poskytujú veľké zárobky, je atraktívny aj basketbal?
Futbal, hokej, tenis je skôr záležitosť rodičov, tlačia tam decká, dokonca dokážu aj kibicovať trénerovi. Pri basketbale to tak nie je. Sú v starostlivosti trénerov, bez rodičov, čiže deti si šport vyberajú náhodne alebo podľa vzorov. Preto sme v Žiline, mojom rodnom meste, vytvorili vrcholový tím, aby mali deti vzory, aby sa oboznámili s týmto športom a javili oň záujem.
Okrem spomínaných aktivít, ktorých je nemálo, vám nedávno vyšla aj kniha.
Pojednáva o tom, čo som zažil, ako som pracoval, ako som objavoval svoje talenty a rozvíjal ich, preto má názov Objavte svoj talent s podtitulom – určite ich máte viac. Sám som zistil, že mám viac talentov, tak ich hľadám, objavujem a rozvíjam. Písal som ju tak ako som žil. Popisoval som metódy, podľa ktorých som pracoval, cestičky, ktorými som išiel. Preto je kniha plná mojich postrehov, mojich hľadaní, zážitkov, príbehov, verím, že bude inšpiratívna aj pre ostatných.
Ľudia akoby sa stále báli objavovať svoje talenty, chodia do práce, ktorú nemajú radi, celý deň tam trpia a po práci idú domov unavení. Viete im ponúknuť motiváciu, aby sa zobudili a zmenili to?
Zisťoval som prečo je to tak a prišiel som na to, že pocit zodpovednosti u týchto ľudí prerástol do otroctva. Falošne si myslia, že do práce sa musí chodiť za každú cenu, aby boli peniaze, pritom je to opačne. Keby chodili s radosťou nie do práce, ale činnosti, ktorá im prinesie radosť, peniaze prídu samy a bude ich viac a viac, pretože robia prácu s radosťou, láskou a ostatní to vidia. U väčšiny ľudí je prevrátený model bytia. Neodsudzujem to, sú to vzory rodičov, ktorí toto zažívali v bývalom socialistickom režime, je to obrovská zotrvačnosť, ktorá tu panuje cez rodičov na deti. Hovoria, choď do práce, aby si uživil seba i rodinu namiesto choď do práce a rob seba i ostatných šťastnými.
Áno, šťastie môžeme rozdávať, len keď sme my šťastní…
Pre týchto ľudí je práca nutné zlo, netušia, že môže byť aj obohacujúcou radosťou, netušia, že to vôbec existuje. Vytvoril som ťahák, je to ruka, ktorú každý nosí so sebou, každý prst som pomenoval – šťastný, hrdina, vizionár, najlepší a Indián. Ak si ľudia zaobstarajú knihu alebo sa pozrú na moju stránku, nájdu ťahák na šťastný, spokojný život, ktorý okamžite pochopia a bude im slúžiť celý život, budú šťastní a toto naozaj sľubujem.
Text a foto: Anna Olvecká
