Smutné a neveselé bolo detstvo speváka Jozefa Ivašku s jeho o rok starším bratom Samom, nakoľko ich mama opustila keď mali dva a tri roky, otec sa neskôr znovu oženil a pribudli ďalší dvaja súrodenci do rodiny.
Celú apokalypsu vypovedal písomne Jozef Ivaška v knihe „Život na hrane“, kde sa nielen vracia do detstva, ale spomína aj na dôvody emigrácie do Rakúska. V druhej polovici knihy približuje emigrantské osudy svojich známych a kamarátov. Kniha nie je len plačlivou výpoveďou zatrpknutého umelca, pretože sám skonštatoval na prezentácii knihy, že všetko zlé je na niečo dobré a s bratom Samom sa naučili žiť samostatne, postarať sa o seba, obaja dokonca vyštudovali vysoké školy. A to i napriek tomu, že od skončenia tej základnej si sami museli zarábať na seba. V rodnom Ružomberku stretli veľa ľudí, ochotných im pomôcť, aby neskončili na ulici. Kniha sa nepolievala šampanským, ale Eva Mária Chalupová, Jana Hubinska a Alfréd Swan prečítali úryvky z nej a slovami ju vypravili medzi čitateľov. Jana Hubinska sa tešila, že kniha vznikla a dozvedela sa z nej zaujímavé osudy nielen dvoch bratov, ale i mnohých ďalších ľudí.
