Naše tipy

Cestovná horúčka alebo vážny zdravotný problém?

Americká štúdia potvrdzuje, že dovolenka nám neprináša len relax, ale aj starosti. Najviac sa pritom stresujeme pri plánovaní dovolenky, konkrétne s finančnou stránkou, balením a cestovnými prípravami. Stres je pritom základom tzv. cestovnej horúčky (travel stress) – psychosomatickej reakcie, ktorá sa môže rozvinúť do nevyliečiteľných zdravotných problémov.

Zovretý žalúdok, kŕče a bolesti v bruchu aj hnačka sú najčastejšími príznakmi tzv. cestovnej horúčky. Ide o klasické psychosomatické ochorenie, ktorého príznaky väčšinou zmiznú rýchlo po príjazde na miesto. Pre mnohých môže byť cestovná horúčka a všeobecne strach z cestovania dôvodom, prečo sa na cestu vôbec nevydať, iní siahnu po liekoch či poháriku na uvoľnenie. Pokiaľ ale svoje črevné problémy ospravedlňujete cestovnou horúčkou či inými stresovými situáciami príliš často, pozor! Môže za tým byť v skutočnosti iný problém a to syndróm dráždivého čreva (IBS). Rovnako ako pri cestovnej horúčke ide o funkčné ochorenie, často spojené s trvalým alebo opakovaným stresom. Skúsenosť s ním pritom má 15 % z nás.

„Cestovná horúčka je v podstate prirodzený dôsledok stresu, ktorý je s prípravami na dovolenku, a často aj s jej začiatkom, spojený. Prostredníctvom nervovej regulácie tráviacej trubice sa stres prejavuje najčastejšie práve v našom bruchu. Typicky však odznie v okamžiku, kedy dovolenka skutočne začne alebo krátko potom. Oproti tomu syndróm dráždivého čreva je chronický, často každodenný problém a niekedy zásadným spôsobom zhoršuje kvalitu života,“ vysvetľuje psychologička Katarína Bieliková.

Ako ich od seba rozpoznať?
Pravdou je, že syndróm dráždivého čreva sa môže pri častom cestovaní spojenom so stresom z „obyčajnej“ cestovnej horúčky vyvinúť. Pokiaľ máte už teraz podozrenie, že sa vás môže týkať, vyplňte si samodiagnostický test na www.cojeIBS.sk.

  1. Jeden odlišný príznak – cestovná horúčka sa spravidla prejavuje bolesťami brucha, zvracaním, hnačkou, nespavosťou a únavou. Prísť môže skutočne aj horúčka – odtiaľ názov. Príznaky sú veľmi podobné ako pri syndróme dráždivého čreva typu D, u ktorého sa ale nevyskytuje horúčka. Ďalšie typy dráždivého čreva sú spojené so zápchou (IBS-S) a nafukovaním (IBS-M).
  2. Jeden spúšťací faktor, rôzna frekvencia – v oboch prípadoch ide o psychosomatické ochorenie. Záchvaty dráždivého čreva môžu začať napr. pri cestovnom strese, ale rýchlo sa začnú objavovať ajbez zjavnej príčiny a môžu byť také silné, že znemožnia opustenie domova.
  3. Pohárik ani liek na upokojenie nezaberie – zatiaľ čo pri cestovnej horúčke môže pomôcť jednorazové upokojenie nervov, pri syndróme dráždivého čreva je nutná dlhodobá liečba spočívajúca aj v úprave jedálneho lístka, zaradenia špeciálnych probiotík a snahe obmedziť stres. Úprava jedálnička sa pritom líši podľa príznakov (pri hnačke sú vhodné tiež kvasinky Saccharomyces Boulardii, pri zápche vláknina a pri nafukovaní tráviace enzýmy).

Cestovná horúčka alebo vážny zdravotný problém?

 

Nie sme v tom sami
Cestovná horúčka nie je slovenská špecialita – pod výsledky americkej štúdie J. C. Crottse1 by sa mohla podpísať väčšina z nás.

  • Najviac stresujúca je fáza príprav, konkrétne finančná stránka a balenie, ďalej počasie a cestovné zápchy či oneskorenie pri samotnej ceste.
  • Američania sa cítia takmer dvakrát častejšie v strese, pokiaľ idú do zahraničia (konkrétne 32 % z nich).
  • Omnoho viac sa pri plánovaní dovolenky cítime v strese, pokiaľ ideme s drahou polovičkou (34 %) a príbuznými (31 %), než pokiaľ ideme sami alebo s kamarátmi (6 %).
  • Pri ceste samotnej našu psychickú pohodu ovplyvňuje to, či ideme s deťmi alebo nie. A to sa týka nielen rodičov, ale aj  prarodičov – ľudia nad 50 sa všeobecne stresujú cestou menej. To však neplatí, pokiaľ so sebou majú vnúčatá.

1 Crots, J. C., Zehrer A. (2012). An exploratory study of vacation stress. Tourism Analysis. 17, 547-552

Autor: Kamila R.
Foto: Shutterstock a archiv K.Bielikovej

Click to comment

Odpovedať

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

To Top