Rozhovory

Alexander Štefuca: Láska k autám bola u mňa odmalička patologická

Alexander Štefuca

Alexander Štefuca je známy z rozhlasového éteru nielen ako skvelý moderátor,  novinár, komentátor, zvukár, ale aj odborník  – doslova vzatý  – na autá. Motorisické témy spracovával už po skončení strednej školy v rozhlase, v relácii Pozor zákruta. Téme motorizmu sa venoval aj v rôznych časopisoch. Začal sa venovať aj všeobecnému moderovaniu na rôznych akciách, v rozhlasových a televíznych programoch.

Láska k autám bola u vás odmalička jasná a vedeli ste, že sa bude váš život točiť okolo áut?
Skúste hádať (úsmev). Doma sme mali klavír a poznáte otáčaciu stoličku bez operadla, na ktorej sedí ten, čo hrá na klavíri. K nej som si prikladal detskú stoličku, sadol som si na ňu a vedľa som si položil „zvon“ na čistenie upchatého potrubia, ktorý mi slúžil ako rýchlostná páka a  stolička pre klaviristu bola volant. Keď toto uvidel môj otec, veľmi rýchlo si ma posadil na kolená – už môžem o tom hovoriť, je to premlčané – a po sídlisku som riadil náš žigulák, čo bolo vážne auto  v sedemdesiatych rokoch (smiech). Nedočiahol som na pedále a už som točil volantom, čiže láska to bola úplne patologická, úplne jasná, úplne odmalička.

Rodičia mali pochopenie a podporovali vás…
Vnímali to ako normálne chlapčenské smerovanie, takže môžem povedať, áno, podporovali ma. Tak sa to aj vyvíjalo, že už ako 15-ročný som sa presúval po komunikáciách na vlastnom motocykli  – Babete z Kolárova,  ktorú som skonfiškoval otcovi. Neskôr som mal aj vlastného Simpsona, ktorého mi ukradli a bol som vtedy veľmi smutný. Na strednej škole  som si urobil vodičák, v rámci milého programu rozširovanie zručnosti mládeže aj na auto. No na ten som musel čakať, lebo  skúšky sme robili na jar a ja som júlový. Ale dočkal som sa. Potom som už kraľoval za volantom, vozil som rodinu na naše vtedajšie dovolenky na strednom Slovensku. Otec bol ako vodič skvelý, pre mňa veľký vzor, tak som sa mu snažil vyrovnať.

Vaše prvé auto…
Škodovka 120, žltej taxikárskej farby. Naši dobrí  otcovia  – môj aj mojej ženy -nám prenechali na dojazd ich autá, mne Daciu, takže ako vysokoškolskí mladomanželia sme mali každý svoje auto.  Dnes je  to normálne, ale ja hovorím o  90-tych rokoch, hoci jedno bolo staršie ako druhé (smiech). Neskôr sme sa prepracovali k mojej vytúženej Fabii kombi, pretože počas vysokoškolských štúdií sa nám narodilo aj dieťa a práve toto auto sa mi priestorovo zdalo veľmi šikovne zorganizované.

Ste stále verný škodovkám?
Nie, snažím sa byť v rámci áut promiskuitný, nesnažím sa spájať so žiadnou značkou, i keď dlhodobo teraz jazdím na Seatoch, lebo od vysokej máme už dcéry tri a Alhambra je priestranné vozidlo pokrývajúce naše potreby.

Ste ako kráľ – tri dcéry…
Áno, zatiaľ ma žiadna neopustila, ako hovorí v jednej hre pán Štepka – dcéra, ktorá ma najviac ľúbi, tá nech ide von z domu… zatiaľ na to žiadna nezareogovala.

Princov hodnotíte, vyberáte?
Minimálne dvaja sú už takmer vybratí, ak sa nič nestane. Jeden z nich sa dokonca upísal autám, má na starosti celú sekciu áut s trojcípou hviezdou v kruhu. Asi som to pritiahol, že aj nádejný budúci zať bude spriahnutý s autami.

Dcéry?
Bežné užívateľky vodičky, staršia jazdí na svojom, druhá má o päť rokov menej, veľmi túži po aute tiež, takže musíme riešiť jej dopravný problém.  Nie je to u nich láska k autám, ale problematika presunu,  mobility.

Verejnosti ste známy ako odborník aj na problematiku okolo áut a od minulého rok  ste sa stali aj ombudsmanom na veľký problém ako je stáčanie kilometrov pri predaji ojazdených áut. Ako k tomu prišlo a ako ste prijali ponuku na tento post?
Nebudem tajiť, že som ponuku dlho zvažoval, pretože sa dostali ku mne informácie o tom, že mnohí kupujúci majú komplikácie práve s autami od spoločnosti, ktorá mi túto funkciu, post ponúkla. No keď som sa dozvedel číslo, jedná sa o 17 tisíc nespokojných zákazníkov ročne, pochopil  som, že toto nemôže mať na svedomí jedna spoločnosť. Povedal som si prečo nie. Predaj ojazdených áut je obchod, obchod by sa mal riadiť pravidlami, obchod je vtedy dobrý,  keď sú spokojné obe strany. K tomu smerujeme.

Teraz sa snažíte o novelu…
Chcelo by to ďalšiu novelu o úplný zákaz predaja a nielen predaja, ale aj manipulácie s počítadlami kilometrov aj medzi fyzickými osobami. Postihlo by to mnohých ľudí, mal by nastať čas kedy by vozidlá mohli beztrestne  ľudia uviesť do stavu zhody s realitou, aby boli „čisté“.

Čo vás čaká v najbližšom čase?
Objavím sa opäť  v rozhlasovom éteri, pripravujme rádio Aktual, ktoré má čoskoro  začať vysielať a bude to nepretržitý prúd slova a hudby, tak nám držte palce.

Keď si od všetkých aktivít potrebujete oddýchnuť – čo robíte?
Idem si zajazdiť nejaké dobré preteky, teraz sa snažím dostať medzi slovenských autokrosárov, športujem, hrám hokej,  prípadne idem s deťmi do prírody. Možno je to klišé, ale mne to naozaj robí dobre.

Autor: Anna Olvecká

 

 

 

Click to comment

Odpovedať

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

To Top