Rodinná sága Sedem sestier pokračuje druhou knihou s názvom Búrková sestra.
Táto strhujúca séria voľne na seba nadväzujúcich historicko-romantických príbehov o siedmich nevlastných sestrách rozpráva o sestrách, ktoré osud zaveje do najrozmanitejších častí sveta. Stretnú sa tam s fiktívnymi i reálnymi historickými postavami.
O čom je Búrková sestra?
Vietor a voda sú najväčšou vášňou Ally D´Applièse, druhej zo siedmich adoptovaných dcér tajomného miliardára, ktoré od útleho detstva vyrastali v luxusnom sídle na brehu Ženevského jazera, až kým nevyleteli z hniezda.
Ally je jachtárka a v riskantných regatách na všetkých moriach sveta dokazuje svoj kumšt a odvahu. Práve sa pripravuje na jedny z najnebezpečnejších jachtárskych pretekov, keď dostane správu, že náhle zomrel jej adoptívny otec. Ponáhľa sa do rodinného sídla na brehu Ženevského jazera, kde sa dozvie, že otec – záhadný miliardár zanechal každej dcére vzrušujúci kľúč k tajomstvu jej skutočnému pôvodu.
Najstaršiu sestru Maiu zaviedlo pátranie až do ďalekej Brazílie a do obdobia, keď sa nad Riom de Janeiro stavala ikonická socha Krista Spasiteľa, Ally sa zase vydá po stopách nórskeho skladateľa Edvarda Griega do zasneženej Škandinávie.
Ally spočiatku vlastne ani netúži pátrať po svojom pôvode, pretože sa prvý raz v živote skutočne zaľúbila. Jej lásku k Theovi však poznačí tragická udalosť. Skôr zo smútku a zúfalstva sa rozhodne ísť po stopách svojich predkov, ktoré ju zavedú do Nórska. Tam okamžite podľahne divokej kráse severskej prírody a očarujúcemu svetu majstrovej hudby. Keď napokon stretne huslistu Thoma, ktorý jej z neznámych príčin pripadá dôverne známy, začína tušiť, že jej láska k hudbe v mladosti nebola náhoda.
Celá séria patrí k úžasným čitateľským zážitkom. Rileyová je vynikajúca rozprávačka, ktorá vás vtiahne a už sa jej tak ľahko nepustíte. Najradšej by ste sa niekde utiahli, začítali a nenechali sa nikým vyrušovať.
Niektoré médiá dokonca tvrdia – pôžitok z čítania à la Jane Austenová.
Začítajte sa do novinky Búrková sestra:
Navždy si zapamätám, kde presne som bola a čo som robila, keď som sa dozvedela, že mi zomrel otec.
Ležala som nahá na slnku na palube Neptúna s Theovou dlaňou ochraňujúco položenou na bruchu. Opustený oblúk zlatistej pláže na ostrove pred nami sa ligotal na slnku, učupený v kamennej zátoke. Krištáľovo čistá tyrkysová voda sa pri dotyku s pieskom lenivo usilovala tvoriť vlnky a elegantne sa penila ako mlieko našľahané na kapučíne.
Pokojná, pomyslela som si, ako ja.
V malej zátoke neveľkého gréckeho ostrova Macheres sme zakotvili deň predtým pri západe slnka a prebrodili sme sa k brehu s dvoma chladiacimi boxmi. V jednom boli čerstvé sardinky a červená parmica, ktoré Theo v ten deň nachytal, v druhom víno a voda. Položila som svoj náklad na piesok udychčaná od námahy a Theo ma nežne pobozkal na nos.
„Sme stroskotanci na vlastnom ostrove,“ vyhlásil a doširoka rozprestrel ruky v ústrety idylickému prostrediu. „Idem pohľadať drevo, aby sme si mohli upiecť ryby.“
Sledovala som, ako sa odo mňa odvrátil a vykročil k skalám vytvárajúcim oblúk okolo zátoky. Smeroval k suchému kroviu, čo rástlo v štrbinách. Vzhľadom na fakt, že bol prvotriedny námorník, jeho drobná postava nezodpovedala jeho sile. V porovnaní s inými mužmi, s ktorými som sa dosiaľ stretla v posádkach na jachtárskych pretekoch a na ktorých sa doslova vlnili svaly a hrudníky mali ako Tarzan, Theo bol priam útly. Jedna z prvých vecí, ktoré som si na ňom všimla, bolo napádanie na jednu stranu pri chôdzi. Neskôr mi vysvetlil, že v detstve si zlomil nohu pri páde zo stromu, a zlomenina sa mu nikdy celkom nezahojila.
„Myslím, že je to jeden z dôvodov, prečo som bol odvtedy odsúdený na život na vode. Keď sa pohybujem na plachetnici, nik netuší, ako nemožne chodím po súši,“ povedal so smiechom.
Upiekli sme si ryby a neskôr sme sa milovali pod hviezdami. Nasledujúce predpoludnie bolo naše posledné, čo sme strávili osamote na palube. A skôr ako som usúdila, že bezpodmienečne musím znovu nadviazať kontakt so svetom a zapnúť si mobil, pričom som sa vzápätí dozvedela, že život sa mi roztrieštil na milión črepín, ležala som vedľa neho v dokonalej pohode. A ako surrealistický sen sa mi v mysli prehrával zázrak o Theovi a o mne a ako sa stalo, že sme sa ocitli na takom nádhernom mieste…
Milan Buno, knižný publicista