Priemerný Slovák má nasporených vyše 5-tisíc eur

Podľa najnovšej štúdie Allianz Global Wealth Report[i], ktorú každoročne zverejňuje skupina Allianz koncom septembra, je Slovensko v rebríčku súkromného bohatstva obyvateľov na 36. mieste. Na konci roka 2012 mal priemerne každý jeden Slovák hrubé finančné aktíva[ii] vo výške 9182 eur. Ak však od tejto sumy odrátame výšku súkromných dlhov, ako sú napríklad spotrebné úvery či hypotéky, disponoval každý Slovák čistými finančnými aktívami[iii] v hodnote 5010 eur.

Sme bohatší ako pred krízou

V porovnaní s rokom 2011 narástli úspory slovenských domácností o 8,1 percenta. Súčasne sa však zvyšovalo aj ich zadlžovanie, v porovnaní s predošlým rokom narástlo až o 13,2 percenta. V praxi to znamená, že čisté úspory Slovákov vzrástli iba o 4,3 percenta, čo je najmenej v celom regióne strednej a východnej Európy.

V dlhodobejšom horizonte sa však rast úspor Slovákov nejaví až tak pesimisticky. V porovnaní s obdobím pred krízou vzrástli čisté finančné aktíva Slovákov až o 37 percent, čo je najviac spomedzi krajín v regióne strednej a východnej Európy. Navyše, od roku 2000 sa čisté finančné aktíva slovenských domácností viac ako zdvojnásobili.

Sú Slováci chudobní príbuzní?

V porovnaní so susednými krajinami patria úspory slovenských obyvateľov k tým nižším. Z krajín V4 sú na tom lepšie všetky krajiny, Česi majú dokonca viac ako dvojnásobne vyššie úspory oproti Slovákom, a to vo výške 10 096 eur. Ešte horšie vyznievame v porovnaní s Rakúšanmi, ktorých výška finančných aktív nás prevyšuje až osemnásobne, keďže každý z nich má čisté finančné aktíva v hodnote 41 985 eur. Utešiť nás môže len skutočnosť, že Ukrajinci sú na tom niekoľkonásobne horšie, ich priemerné finančné aktíva na obyvateľa dosahujú 1303 eur.

Najbohatší na svete sú Švajčiari, čisté finančné aktíva na jedného obyvateľa tam dosahujú až 141-tisíc eur. Nasledujú obyvatelia USA (100-tisíc eur) a Japonci (83-tisíc eur).

Stredná a východná Európa rastie rýchlejšie

Štúdia Allianz Global Wealth Report prichádza k záverom, že nárast hrubých finančných aktív domácností v globálnom meradle dosiahol až o 8,1 percenta v porovnaní s rokom 2011. Za posledných šesť rokov je to najvyšší medziročný nárast úspor a je dôsledkom najmä pozitívneho trendu na akciových trhoch, keďže aktíva držané v cenných papieroch narástli až o 10,4 percenta. Celkovo tak výška finančných aktív vzrástla v roku 2012 až na 111 biliónov eur, čo je nová rekordná hodnota.

V rovnakom období zostala miera rastu dlhu pomerne nízka na úrovni 2,9 percenta. To znamená, že čisté globálne aktíva zaznamenali až dvojciferný rast 10,4 percenta. Krajiny strednej a východnej Európy zaznamenali priemerný rast čistých finančných aktív vo výške 8,5 percenta, čo je tesne pod úrovňou globálneho rastu. Ak sa však pozrieme na krízu, ktorá začala v roku 2007, krajiny SVE na konci roku 2012 prekročili hodnotu aktív na začiatku krízy o viac ako 40 percent, kým krajiny západnej Európy boli len tesne nad vtedajšou úrovňou úspor.

„Celkovo tak sporitelia v krajinách strednej a výhodnej Európy zvládli krízu na výbornú,“ hovorí Michael Heise, hlavný ekonóm skupiny Allianz. „Je pozoruhodné, že napriek tesným väzbám s krajinami eurozóny, krajiny v strednej a východnej Európe ponúkajú lepší potenciál na ekonomický rast.“Bez názvu(183)

FOTO:Allianz

[i]Štúdia je založená na dátach z 52 krajín, ktoré predstavujú 93 percent globálneho HDP a žije v nich 69 percent svetovej populácie.

[ii]Hrubé finančné aktíva zahrňujú hotovosť, bankové účty, cenné papiere a investičné účty, ktoré môžu byť konvertované za hotovosť. Nezahŕňajú nelikvidný fyzický majetok, ako je napr. auto, dom či šperky.

[iii]Čisté finančné aktíva vzniknú, ak od hrubých finančných aktív odpočítame výšku dlhu.