Cestovanie

Perzepolis nikdy neumrie

Stará Perzia neprestáva fascinovať ani po dlhých storočiach, kedy sa jej ríša rozpadla na prach. Mala však šťastie, že za sebou nechala niekoľko miest, ktorých odkaz nedovolí, aby Perzia upadla do zabudnutia. Tým najkrajším príkladom je Perzepolis, miesto odkiaľ vládli perzskí králi a kde sa zastavil Alexander Veľký s chuťou po pomste.

Východzím bodom k návšteve ruín Perzepolisu je dnes známe mesto Širáz. Preslávil ho nielen básnik Haféz, ktorého hrobka spočíva v parku obklopenom ružami, ale aj spletité uličky bazáru s vôňou orientálneho života a svätyňa Šách Čerách. Málokto, ak sa ocitne v Širáze nechá si ujsť možnosť poprechádzať sa tisícročným prachom perzského hlavného mesta. Brána národov, alebo aj Xerxesova brána je vstupným bodom do sveta ruín. Každého kto prichádza si premerajú dve okrídlené sochy. Nech je kráľom, obchodníkom či tulákom, tu pod ich kamenným pohľadom sú si všetci rovní. Priestor za bránou patrí širokému nádvoriu kráľovského paláca. Kedysi svojou krásou priťahoval pozornosť celého sveta, no dnes očarí tajomnou krásou stĺpov či zdobených hlavíc v podobe koní, gryfov a iných mýtických bytostí. Tu dole v meste mal kráľ Dáreios aj svoju pokladnicu a neďaleko nej stál Palác stovky stĺpov. Ťažko sa vôbec predstavuje ako musel na návštevníka pôsobiť Perzepolis vo svojom rozkvete. Hore nad mestom sú do skaly vytesané dve monumentálne hrobky. Jedna z nich patrí Artaxerxesovi II. a druhá jeho nasledovníkovi Artaxerxesovi III. Zdobia ich precízne zhotovené reliéfy zachytávajúce postavy strážcov. Každá hrobka ich musela mať, aby bol posmrtný spánok panovníkov pod ochranou. Najkrajšou pamiatkou celého Perzepolisu je palác známy ako Apadana. Jeho hlavné schodisko je doslova preplnené obrázkami vytesanými do tvrdého kameňa. Reliéfy zobrazujú ľudí zo všetkých kútov sveta ako prinášajú dary na kráľovský dvor. Kúsok od nich stojí v zástupe vojsko nesmrteľných ochrancov perzského kráľa. Alegóriu jari a znovuzrodenia života predstavujú známe obrázky leva útočiaceho na antilopu. Môže to pripadať ako sen, pretože človek nedokáže pochopiť ako takú krásu dokázali stvoriť pred vyše 2000 rokmi. Po týchto istých reliéfoch kráčali očami Dáreios, Xerxés, ale aj Alexander Veľký, ktorý sa tu na svojej ceste za dobývaním sveta zastavil. Nenávidel toto miesto za vojny, ktoré Peržania bojovali s Grékmi a podľa legendy ľahol Perzepolis na jeho príkaz popolom. Nezanikol však, na to má príliš tuhé korene, ktoré dnes prichádzajú navštevovať nielen turisti, ktorí sa do Iránu zatúlajú, ale aj domáci, ktorí sú právom hrdí na kus svojej histórie.

Tomáš Kubuš-foto

To Top