V to leto sa Kristíne obrátil život naruby. A pritom išlo len o prázdniny – jej najlepšia kamarátka ju pozvala na dva týždne na východ k jej babke. Kristína rada vypadne z domáceho väzenia. Na východe Kristína spozná Michala, o tri roky staršieho mladíka. Láska, ktorá sa zrodí medzi nimi, by sa mohla pokojne nazvať osudovou… Jednoducho, na prvé lásky nezabúdame.
Prvé lásky sú totiž čisté a priezračné ako horská bystrina, píše v novinke Život sa nás nepýtal Ružena Scherhauferová. Úprimné ako dobré priateľstvo. Prvá láska zostáva ukrytá hlboko v nás, v našom vedomí, a vždy si na ňu spomenieme, keď nám je ťažko. Maturantka Kristína vtedy v osemdesiatych rokoch takú zažila.
„Kristínka, stále mám pre sebou Tvoje nádherné zelenkavé oči podobné smaragdom a nevinný dievčenský úsmev. Tvoj smiech je ako horská bystrinka. Pamätáš si? Videli sme ju z cesty počas našej krátkej túry…“ píše jej v liste Michal, keď už je ona späť doma a on tam, na východe Slovenska.
Tá prvá láska ich sprevádza celým životom napriek tomu, že sa museli od seba nedobrovoľne odlúčiť. Hoci si neskôr každý z nich zúfalo hľadá osobné šťastie vo vlastnom domove a rodine, tú lásku z mladosti, nenaplnenú a silnú, si nosia stále v srdciach a nedokážu sa jej vzdať. Tlie tam ticho ako pahreba, ktorá potrebuje iba malú iskru, aby sa vznietila a začala opäť horieť.
Celé roky sú Kristína a Michal prepojení akousi telepatiou podobných myšlienok, opatrujúc si vzácnu osobnú korešpondenciu. Ticho dúfajú, že raz sa všetko zmení…
Život sa nás nepýtal, no predsa len – ako sa ich príbeh skončí? Stretnú sa raz zaľúbenci a nájdu si k sebe konečne cestu? Podarí sa im po dlhoročnom strádaní byť opäť spolu a pokračovať tam, kde začali ako mladí? Alebo v živote neplatia šťastné konce, pretože tie môžeme vidieť iba vo filmoch?
