Možno sa nikdy nemali stretnúť, a možno sú už dávno odsúdení, aby si k sebe našli cestu…
Sled posledných udalostí vrhol na Tomasa Leroya tieň naničhodníka. Tomas je však odhodlaný očistiť svoje meno, hoci Nela ho nechce ani vidieť. Nádejná fotografka je zmätená a tápe, komu a čomu môže skutočne veriť. Svoj záujem sústredí na kariéru a výlety, ktoré si s najlepším priateľom Nikom naplánovali. Napriek tomu, že charizmatický Tomas odišiel z firmy Predictors, aj z jej života, svoje rozhodnutie – koniec sexuálnych benefitov s Nikom, myslí Nela naozaj vážne. Ale zmieril sa so situáciou aj samotný Nik?
Tomas už má plán, ako si zabezpečiť príležitosť porozprávať sa s Nelou a nič nenechá na náhodu. Opäť Nele skríži cestu.
Keď ich iskrivý vzťah znova pookreje, spoločná budúcnosť dostáva zelenú. Bude to však stačiť, aby Nelu nevydesila pravda o Tomasovej minulosti?
Autorka sa rozhodla pre netradičný krok a dve samostatné časti spojila do jednej knihy. Sľubuje ešte viac romantiky, viac erotiky, viac humoru, viac lásky, viac otázok, ale aj odpovedí.
Úryvok – Prológ
Bezradne som sedel za pracovným stolom v pracovni svojho švajčiarskeho pôsobiska. Môj najlepší kamarát si práve so vztýčenou hlavou vypočul výlevy môjho utrápeného srdca. Ako vždy, aj teraz zachoval nadhľad a na celú vec mi ponúkol svoj nezaujatý názor. Možno som ho nechcel počuť, ale aj tak som si ho vyslúžil…
„Nechcem ti kázať, ale mal si jej povedať pravdu. O všetkom,“ Johannes filozofoval s rukami opretými o operadlá masívneho kresla.
„A nepovieš mi, ako som jej to mal povedať? Ty sám najlepšie vieš, aká zložitá je pravda o mojej minulosti. A navyše, nedala by mi šancu vysvetliť to. Ihneď by vybuchla ako naposledy. A to som jej prezradil len tú časť, že ju dva roky neviem dostať z hlavy…“ Pochyboval som, že vysypať Nele všetko o mojej minulosti by ju nepohnalo ďaleko za hranice atmosféry.
„Mal si si vybrať menej temperamentnú kočku, kamoško,“ zabával sa na mne.
„Žiadna iná sa jej nemôže rovnať… Chcem ju, aj keby som mal prísť o rozum.“
„Nechcem ti kaziť ilúzie, ale o ten si už prišiel,“ pokračoval vo svojom úprimnom chlapskom doberaní. Zrazu sa na chvíľu odmlčal a potom sa opýtal: „Ako sa s ňou vlastne chceš dať dohromady, keď ťa nemôže ani cítiť? Tá podhodená aférka s peniazmi ju pekne vzala. A ak mám byť úprimný, ani sa jej nedivím. Urobili z teba dokonalého gaunera. Budeš mať čo robiť, aby si aspoň čiastočne očistil svoje meno…“
„Prosím ťa, toto mi radšej nepripomínaj. Musím na svoju stranu získať Richarda. Vlastne, na našu stranu, pretože je to viac jeho boj ako môj. Je to rozumný chlap, hádam si to nechá vysvetliť. Horšie to bude s Nelou.“
„Nemohol si jej povedať aspoň o tejto finančnej záležitosti? Ak je taká inteligentná, ako si mi ju vykresľoval, určite by to pochopila,“ premýšľal Johannes s bradou vykrútenou dohora.
Pochybovačne som pokrútil hlavou a sťažka vydýchol. „Možno máš pravdu. Nepreháňal som. Ona je skutočne skvelá. Vo svojom živote som nestretol ženu, ktorá by dokázala porozumieť veciam tak rýchlo a tak do hĺbky, ako ona… Ak by mal byť niekto schopný pochopiť môj príbeh, bola by to ona…Verím, že áno… Ale bojím sa, že ju zatiahnem do môjho sveta. A oni sa nezastavia pred ničím. Nechcem ju ohroziť. Nikdy by som si neodpustil, keby jej nejako ublížili. Fyzicky sú neškodní, ale do basy ťa za nimi vykonštruovaný podvod dostanú ešte skôr, ako si sadneš za hrací stôl. Nechcem ich podceňovať.“
„Takže, kým sa vy dve hrdličky znova uvidíte, asi sa vystrieda zopár ročných období.“
„Vďaka za podporu, kamoš, ale už mám plán. Zabezpečil som, aby to bolo skôr,“ povedal som odhodlane.
Johannes sa zvedavo narovnal. „Tak ma pouč – ako na to?“
„Neschválil by si mi to.“
„Ok,“ ruky dal do obranného postoja, „tak mi to radšej nehovor.“
Dvere na mojej kancelárii sa otvorili. „Ahoj, braček. Máme hodinu, kým pôjdeme otvoriť tvoju novú kliniku. Chcem počuť každý detail o posledných troch týždňoch,“ usmievala sa od ucha k uchu moja milovaná hnedovláska. „V telefóne si znel ako baba.“ Johannes sa už zabával na môj účet, keď si moja sestra uvedomila, koľko minút má hodina. „Stíhame to?“
„Ahoj, Kristy,“ vstal som a vrúcne ju objal. „A ideme otvoriť našu kliniku. Zapracuj na správnych zámenách,“ doberal som si ju. Stále sa nevedela stotožniť s tým, že kliniky máme pod patronátom spolu a každá jedna je naším spoločným dielom, odkedy prevzala veľkú časť mojich záležitostí v zdravotníctve. Keď doštuduje, čaká ju posledný semester, tak tento biznis prenechám iba jej.
„Nepoučuj! Dobre?“ vyhrešila ma v slovenčine a zamračila sa na mňa.
Johannes ju nasledoval. Nemal rád, keď sme komunikovali v jazyku, ktorý si ešte neosvojil.
„Vieš čo,“ pozrel na mňa Johannes, „rozmyslel som si to, už chcem vedieť, čo si zas vyviedol.“
Od srdca som sa zasmial. Neskoro sa zobudil. A možno to tak bolo dobre. Aj keď bujarú oslavu tridsiatky už máme obaja za sebou, za moje nápady by ma zvozil ako malé decko.
„Čím menej ľudí o tom vie, tým menej ma bude žrať svedomie. Vidíme sa neskôr, braček,“ s úškrnom som mu podal ruku a odišiel riešiť rodinné i pracovné záležitosti…