Danang. Vietnamský tiger na brehu rieky

Vietnam patrí k najrozmanitejším krajinám juhovýchodnej Ázie. Ak sa vysloví jeho meno, človek si predstaví rušný Saigon, historický Hanoj či zátoku „dračích zubov“ v Halongu, no hlavným strediskom stredného Vietnamu je zatiaľ menej známe mesto Danang. Dlhé roky malo povesť ospalého provinčného mesta, ale tie časy sú už preč a dnes sa vietnamský tiger v podobe Danangu derie dopredu. Mieša sa v ňom modernosť Ázie a príťažlivosť starého Ďalekého východu

Pred železničnou stanicou, kde zastavuje každý vlak na trase Saigon – Hanoj je rušno, no kto spraví niekoľko krokov a nechá sa pohltiť mestom, zistí, že ten pravý ruch panuje až tu na križovatkách ciest a medzi obchodníkmi. Vietnam je krajinou motoriek a snáď nikde inde na svete ich toľko nie je ako tu. Desiatky, stovky motoriek križujú cesty od rána do večera a možno aj vďaka nim nie sú v takmer 800 tisícovom Danangu zápchy. Rieka Han je pomerne široká a rozdeľuje mesto na dva svety. Ten za riekou je plný hotelov, penziónov, reštaurácii a dlhej promenády. Tu sa sústreďujú návštevníci mesta, ktorí sem do Danangu prišli za oddychom, relaxom, slnkom a piesočnými plážami na brehu Juhočínskeho mora. V Danangu totiž leží jedna z najznámejších vietnamských pláži s názvom China Beach, kam sa chodili rekreovať aj americkí vojaci počas ničivého konfliktu. Ak fúka od mora vietor a je chladno, je ľudoprázdna, no ako náhle vyjde slnko, zaplní sa do posledného miesta. Promenáda nie je len pri pláži, ale aj na nábreží rieky Han. Pretína ju niekoľko mostov, no ten najkrajší sa ponad rieku vlní ako drak. Nielenže sa vlní, ale dokonca ho tak aj ozdobili a na jednom konci má hlavu s otvorenou papuľou a na konci druhom zase chvost. Promenádu vyzdobili svetlami, ktoré vždy večer zasvietia, no najväčšou dominantou sú dve moderné, výškové budovy. To je presne Ázia tretieho tisícročia, ktorá sa derie dopredu. Na promenáde postávajú taxikári, rikšiaci, ale aj motorkári, ktorí čakajú na svojho zákazníka. Motorky sú tu natoľko obľúbené, že niet divu ak si ju môžete prenajať za pár tisíc dongov aj ako mototaxík. Na vode sa pohupuje niekoľko rybárskych, drevených člnov a v diaľke sa mihnú aj väčšie trajekty pripravené vyplávať na more. Najživším miestom celého Danangu je market zvaný Han, ktorý dostal meno podľa rieky. Z diaľky pôsobí ako obyčajná budova s obchodmi, ale dnu sa nachádza príjemný bazár, kde majú snáď všetko čo sa dá vo Vietname zohnať. Vonku pred bazárom sedia na zemi ženy predávajúce ovocie. Výber exotického ovocia je tu neprekonateľný a za zlomkové ceny, aké si za ne obchody pýtajú u nás. Najtradičnejším ovocím Vietnamu je tzv. „dračie ovocie“ alebo ak chceme, pithája. Má ružové telo, je mäkké a keď sa dá z neho dole šupka, človek objaví skvelú, šťavnatú dužinu. Predávajú ju tu všade. Exotickosť miesta dotvárajú aj predavačky v tradičných zašpicatených klobúkoch, aké Vietnam preslávili. Nemajú tu však len pitháje, ale dostať tu aj bordové a sladučké mangostány, žltú papáju, zelené mango, melóny či šťavnaté jablká čompu. Kto chce viac experimentovať, pre toho si bazár pripravil sušené ryby, nakladané kúsky rýb v rôznych, divných omáčkach alebo sušené chobotnice či sépie. Z veľkých vriec vytŕčajú vietnamské čaje a rozvoniava káva. Predáva sa tu aj oblečenie, topánky či iné doplnky, ale tie nie sú tak fotogenické ako ovocie či zelenina. Vietnamci sa usmievajú, predávajú, pozdravia sa a aj vďaka tomu je tu celkom pohodová atmosféra. Z hlavnej ulice Tram Phu vyrastie kresťanský kostol. Aj napriek tomu, že je Vietnam komunistická krajina, nájdeme tu budhistické svätyne, oltáriky a tu v Danangu stojí aj pekný, pôsobivý kostol akoby vystrihnutý z európskej krajiny. Jeho jemne ružovkasté telo sa sem náramne hodí a v sobotný podvečer sa ozve aj tlkot zvona, ktorý za pár chvíľ naplní nielen kostol, ale aj celé nádvorie kam všetci odparkovali motorky. Podvečer sa Danang zaplní, pretože veľa ľudí sa vyberie hľadať niečo pod zub do jedného z desiatok podnikov. Platí tu jedno základné pravidlo. Kto neochutnal vietnamskú polievku Pho Bo, ten akoby v tejto krásnej krajine ani nebol.

FOTO: Tomáš Kubuš