Ako zostať zdravá a šťastná aj v zrelom veku?

V tejto knihe si môžete vyplniť Dotazník o individuálnom zdravotnom stave, alebo dotazník Ako vyzerá vaša osobná hladina stresových hormónov? Ak chcete vedieť, či ste „dobre usporiadaná“, či koľko máte sebaempatie, aj na to dostanete odpovede.

 

Asi sa zhodneme, že keď žena prekročí štyridsiatku, začnú sa s ňou diať rôzne veci. U niektorej skôr, u inej po pár rokoch, no príde to. Niekedy akoby sa nespoznávala. Prídu nečakané zdravotné ťažkosti, hormonálne zmeny, ubudne energie a sily… Ako sa s pribúdajúcim vekom vyrovnať, prežívať ho bez stresu, vyrovnané, krásne a šťastné?

Aj o tom je nová kniha Zdravá a šťastná v zrelom veku od nemeckých odborníčok, ktoré využívajú najnovšie poznatky vo svojej praxi už roky. Konštatujú, že každá žena môže prežiť toto obdobie zmeny v zdraví, plná energie a vyrovnaná.

Pred chvíľou bolo všetko v poriadku a teraz nespoznávate samu seba?
Tento pocit pozná, žiaľ, mnoho žien až príliš dobre! V zrelom veku v nich spôsobujú estrogén či progesterón poriadny zmätok – a pritom sa táto nerovnováha veľmi často nesprávne diagnostikuje, nehovoriac o jej liečení.

K hormonálnym zmenám často dochádza už na začiatku štyridsiatky, keď je ešte menštruácia vernou sprievodkyňou ženy. Je to obdobie takzvanej perimenopauzy, v ktorom im život môžu komplikovať ľahšie depresie, vyčerpanie, zvyšovanie hmotnosti a ďalšie symptómy. Počas menopauzy má veľa žien nedostatočnú zdravotnú podporu. Veda je pritom podstatne ďalej: pozná a ponúka účinné stratégie, ako k týmto životným fázam pristúpiť zdravo, aktívne a šťastne.

Autorky v knihe Zdravá a šťastná v zrelom veku z vydavateľstva Ikar rozoberajú témy ako:

perimenopauza a menopauza
ako hormóny riadia telo a psychiku
liečenie hormónmi
špeciál: myómy
hormonálna joga
chronobiológia a detoxikácia pečene

Autorky v knihe Zdravá a šťastná v zrelom veku z vydavateľstva
Ikar rozoberajú témy ako:

  • perimenopauza a menopauza
  • ako hormóny riadia telo a psychiku
  • liečenie hormónmi
  • špeciál: myómy
  • hormonálna joga
  • chronobiológia a detoxikácia pečene

 „V knihe sme zhrnuli najnovšie poznatky z aktuálnych výskumov, ako aj praktické skúsenosti zo styku s tisíckami pacientiek, poznatky z rozhovorov a listov čitateliek a naše osobné zážitky. Navyše osvetľujeme aj postoje, priania a požiadavky nás, žien v zrelom veku – oplatí sa pevne sa ich držať, alebo ich radšej láskyplne prepustiť? Čo dnes znamená byť ženou? Aké ciele a sny by si ženy ešte rady splnili a ako sa im to podarí?“píšu v knihe Zdravá a šťastná v zrelom veku autorky Susanne Esche-Belkeová a Suzann Kirschner-Brounsová.

Prečítajte si úryvok z knihy:
Zdravotné ťažkosti podmienené hormonálnymi zmenami sa u mnohých žien zistia a liečia veľmi neskoro. Medicína rozdeľuje prechod na predčasný (pred 40. rokom života), nazývaný perimenopauza (od začiatku hormonálnych zmien až do menopauzy) a na postmenopauzu (nad 51 rokov). Avšak v našich hlavách – samotných nás žien, ale aj terapeutov a našich ošetrujúcich lekárov – je neochvejne zapísané 50 plus. Toto číslo sa považuje za vek, kedy sa pozornosť sústreďuje na návaly horúčavy a predovšetkým na zdravotné ťažkosti, ktoré menej zjavne súvisia so zmenenými hladinami hormónov. Logicky až teraz sa začínajú brať vážne a liečiť. Akoby v prvej polovici štyridsiatky zmena hladiny hormónov neexistovala.
Žiaľ, ani my ako lekárky a ani kolegovia, ktorí nás ošetrovali, sme zmýšľali veľmi podobne. Začiatkom štyridsiatky, resp. v jej polovici sme preto behali od Pontského k Pilátovi: k ortopédovi kvôli novým bolestiam v chrbte a kĺboch; k neurológovi kvôli náhlym závratom a migréne; ku kardiológovi kvôli búšeniu srdca. U dermatológa sme boli kvôli precitlivenej pokožke a začínajúcim alergiám. A prirodzene u gynekológa kvôli prepoteným a bezsenným nociam, vypadávaniu vlasov, suchej sliznici a nechuti na sex. Ohromene sme hľadeli na množstvo kilogramov, ktoré sa nám akoby cez noc usadili na bruchu a bokoch. V niektoré dni sme rovnako ohromene hľadeli na kolegov, susedov a deti – a takisto aj na manželov: „Kto ste? Čo od nás chcete? Dajte nám, prosím, pokoj!“

Ak sme si okamžite nevedeli spomenúť na nejaké meno alebo sme sa nedokázali koncentrovať, premýšľali sme o včasnej forme Alzheimera. Naše okolie nás považovalo za hypochondrov, ak nie hneď za bláznov a čoraz častejšie sme sa za hypochondrov a bláznov považovali aj sami. A, akoby to všetko nebolo dosť provokatívne, pridružila sa k tomu depresívna nálada, ktorá bola skutočne ťaživá a čiastočne aj smutná. Obrala nás takmer o posledné zvyšky síl.

Milan Buno, knižný publicista