Vlastnými slovami – Soňa Norisová, herečka

Herečka a speváčka účinkovala vo viacerých filmoch. V roku 1995 v Dobrej správe Antona Popoviča, o rok neskôr to boli filmy Modrá ruža v réžii Milana Lasicu a Čierna ovca Juraja Nvotu. K ďalším patria filmyTicho po búrke (Stanislav Párnický, 2000), filmový muzikál Rebelové (Filip Renč, 2001), kde si zahrala aj so svojou sestrou, nasledovali snímky V poli (Patrik Pašš, 2006), Zima kúzelníkov (Dušan Trančík, 2006) aVáclav (Jiří Vejdělek, 2007). V súčasnosti hrá v slovenskej verzii Ordinácii v ružovej záhrade a diváci ju môžu vidieť aj v slovenskom krimiseriály Mesto tieňov a v inscenácii Českej televízie 3 plus 1 s Miroslavem Donutilem (2008).

Soňa Norisová je členkou skupiny Fragile, venuje sa aj dabingu. V rokoch 2002 – 2005 sa úspešne venovala dabingu v televíznom seriály SUE THOMAS: F.B.EYE, kde nahovorila hlavnú hrdinku.

Môj prvý kontakt s herectvom

Moja mama, ktorá bola (a stále je) učiteľkou v Ľudovej škole umenia, ma prihlásila na klavír, na balet a na dramatický krúžok – myslím si, že prvý kontakt s herectvom bol práve tu. Tiež som chodila recitovať, absolvovala som všetky súťaže typu Hviezdoslavov Kubín, no nikdy mi nenapadlo, že by som mohla byť herečka. Potom ma však učiteľka na dramatickom krúžku povzbudila slovom: „Vyskúšaj.“ Tak som to vyskúšala a vyšlo to. K herectvu teda viedla jednoduchá cestička.

 

Najväčší životný úspech

Môj šesťročný syn Michael. Som hrdá aj na niektoré pracovné projekty, ktoré ma tešia doteraz, napríklad klipový ?lm Radošinského naivného divadla Dobrá správa. Pracovné úspechy sú však pominuteľné, ostane na ne len príjemná spomienka, ale keď sa vydarí dieťatko, je zdravé, šťastné a môžem sledovať, ako z neho vyrastá dobrý človek, to je fantastický pocit.

 

Najdôležitejšia osoba v mojom živote

Opäť dieťa. To by asi povedala každá matka, je to prvé, čo mi napadne. Takisto je však v mojom živote dôležitá mama, otec, sestra, môj muž…

 

Tarotové karty, sny, astrológia, numerológia… Čomu z toho verím?

V numerológii je veľmi dobrá moja sestra – robí kadejaké výpočty, robila numerologický rozbor aj mne. Ja verím na energiu, ktorá je v ovzduší, na silu myslienky, liečivosť kameňov… Tieto veci ma priťahujú, no nie som typ, ktorý by sa tým stále zaoberal a organizoval si podľa toho život.

 

Moje rodné mesto: Malacky

Stále sa tam vraciam, žijú tam moji rodičia. Žiaľ, už to nie sú tie Malacky, čo bývali, dosť sa zmenili. Mala som obľúbené ihrisko pri Ľudovej škole umenia, často som tam chodila, ako deti sme tam mali rôzne zákutia – na tomto mieste dnes stojí obchodné centrum. Stále spomínam aj na miesta pri potoku Malina, kam sme sa chodili kúpať a kde sme často zabudli na čas a rodičia z toho mali nervy (smiech). Mám prelozené všetky stromy pred domom. Keď mama vyšla na balkón, nikdy ma nehľadala na zemi, ale práve na tých stromoch…

 

Obľúbené motto

Mám rada citáty Jana Wericha. Napríklad „Když už človek jednou je, tak má koukat, aby byl. A když kouká, aby byl a je, tak má být to, co je a nemá být to, co není, jak tomu v mnoha případech je…  Alebo: Mít rád lidi a milovat lidi, to je celé tajemství a snad jediný recept na

štěstí.