Oslavy narodenia Ježiša Krista patria aj u nás k najvýznamnejším sviatkom. Každý rok sa tešíme na ten magický večer pri štedrovečernom stole, ale zároveň sa z roka na rok čoraz viac vzďaľujeme od pôvodných tradícií slávenia. Práve preto sme sa rozhodli pripomenúť si niektoré naše zaujímavé tradície.
Vianočné obdobie na Slovensku sa podľa našich predkov začína už mesiac pred Štedrým dňom, keď sa postupne rozhoria štyri sviečky na adventnom venci. Každá zo sviečok symbolizuje jeden týždeň do Vianoc.
Po mesiaci príprav prichádza očakávaný Štedrý deň. V minulosti mal rôzne pomenovania, najstarším používaným bol Kracúň. Medzi známejšie patria Vilija ci Dohviezdny večer.
Deň sa začínal skoro ráno hlavne pre gazdinky – museli zamiesiť cesto, aby boli s pečením hotové do príchodu prvých koledníkov, ktorí za svoje vinše dostávali odmenu. Každý sa usiloval byť po celý deň v dobrej nálade a ráno sa hneď pri vstávaní obuť, aby bosou nohou nestúpil na holú zem, čo prinášalo neštastie. Počas dňa sa pripravovali varené jedlá a dodržiaval sa pôst, až kým sa na oblohe nezjavila prvá hviezda.
Vtedy sa podávala večera. Najčastejšie hrach, šošovica a kapustnica s hríbmi. Na stole mali byt všetky plodiny, ktoré sa na gazdovstve dopestovali. Ani samotný stôl neostával
v obvyklej podobe. Nohy obopínala reťaz, aby rodina držala pohromade, v niektorých oblastiach dávali pod stôl aj pracovné náradie. Ľudia vtedy verili, že ten, kto sa nohou dotkne železa, bude mať po celý rok zdravé nohy. Známym zvykom bolo dávať pod stôl seno alebo slamu, čo symbolizovalo Ježišovo narodenie, a pod obrus niekoľko zrniek obilia alebo peniaz, aby bol nasledujúci rok bohatý. Pred večerou sa všetci pomodlili, každý dostal oblátku a na celo krížik z medu.
Na niektorých dedinách bol zas taký zvyk, že pred večerou išla gazdiná do komory, tam nabrala koláče, orechy, med, oblátky, a keď vošla do izby, rozhodila do kútov orechy a zavinšovala.
Verilo sa, že magickú moc majú v tento večer aj niektoré pokrmy. Šupiny z ryby sa dávali do peňaženky, aby sa neostalo bez peňazí a nesmela sa jesť hydina, aby sa majetok nerozlietal.
Po večeri sa blízki susedia navštevovali a navzájom si vinšovali. Dievčatá si so svojimi chlapcami vymieňali dary a pomedzi domy chodili malí vinšovníci, spievajúc vianočné piesne. Po spievaní chodili aj Rómovia, boli všade vítaní, lebo sa verilo, že prinášajú štastie. Atmosféru sviatočnej noci dopĺňali pastieri trúbením a plieskaním bičmi. Štedrý večer ukončila polnočná omša, kde sa zišla celá dedina.
Pôvodné zvyky a tradície sa v dnešných domácnostiach objavujú už pomenej. Zachovali sa hlavne gastronomické zvyky. Dodržiava sa celodenný pôst a hlavne menšie deti stále veria, že ak ho neporušia, večer uvidia zlaté prasiatko. Večer už na stole nesmú chýbať oblátky s medom, koláče a ako hlavný chod sa podáva kapor so zemiakovým šalátom, pred ktorým si všetci pochutnávajú na kapustnici alebo na šošovici.
Po večeri sa rodina presunie k vianočnému stromčeku a rozbaľujú darčeky.
Vianočný stromček, tradične jedlička, patrí u nás medzi novšie zvyky a jeho tradícia siaha niekde do polovice minulého storočia. Po potešení z darov rodina tradične oslavuje ďalej vo svojom kruhu a veriaci idú na polnočnú omšu.
Zvyky sú súčasťou nášho kultúrneho dedičstva a mali by sme sa snažiť zachovať ich. Obzvlášť vianočné, aby čaro tejto atmosféry nikdy nevymizlo z našich domov.
