Rozhovory

Veronika Rabada

Speváčka Veronika Rabada nedávno vydala svoj prvý sólový album LúkaPriaznivcom slovenskej world music na ňom predstavuje 14 nových skladieb a úprav tradičnej slovenskej hudby. Z albumu sa už na koncertoch a v médiách úspešne uchytili skladby Ach, Janíčko, Zabudni, Lúka a Husičky, ktoré majú aj svoje videoklipy. Najnovším klipom je koncertná verzia skladby Ľúbim cigána Jána. V súčasnosti Veronika s kapelou intenzívne koncertuje po Slovensku, ale aj v zahraničí a popri tom postupne pripravuje a nahráva Vianočný album, ktorý predstaví už tento rok na sérii koncertov Vianočného turné.
Lúka link: https://www.youtube.com/watch?v=cMm3XABD2BE&start_radio=1&list=RDcMm3XABD2BE

Vybrali ste si nie celkom tradičnú hudobnú cestu, ako by ste vy sama nazvali štýl, v ktorom sa presadzujete na slovenskej hudobnej scéne?
Je to hudba, ktorá čerpá z tradičnej slovenskej hudby, no snažím sa skôr o nejaký vlastný sound. Chceme sa priblížiť aj mladším, preto piesne znejú modernejšie, sú len obohatené o tradičné prvky, to sa týka nástrojov, zvukov, možno použitím archaických slov atď.
Ach, Janíčko: https://www.youtube.com/watch?v=ja95MN82A-c

Aké netradičné nástroje môžem počuť vo vašej tvorbe?
Slovenské tradičné: husle, cimbal. Akordeón, jednu z piesní mi nahrával Peter Tomko- on je známy tým, že hrá na rôznych aj neznámych nástrojoch,  ani ja som netušila ako sa volajú, ale mal tam citaru, Čo je tiež dosť netradičný nástroj.

Kde ste nabrali inšpiráciu a motiváciu robiť práve takúto zaujímavú hudbu?
Mne už tento štýl učaroval keď som spievala 13 rokov v jednej kapele, ktorá tak isto sa čerpá z tradičnej slovenskej hudby, ale táto kapela ide viac do rocku, ja som chcela robiť viac modernejšiu hudbu. Ale keďže učím spev na konzervatóriu a ľudová pieseň je povinná v prvom, druhom ročníku, takže mne znie ľudovka vždy.
Husičky: https://www.youtube.com/watch?v=6e-t6oct1Wc

Určite je super viesť mladých k ľudovkám, pretože súčasné osnovy na základných školách sa tomu moc nevenujú, ale zase vďaka Bohu sú tu kapely, ktoré nedajú slovenským pesničkám zahynúť. S akými ohlasmi sa stretávate medzi mladými ľuďmi na vašu tvorbu?
Som milo prekvapená, ale mladí ľudia pozitívne reagujú, aj na texty aj na hudbu. Vidím to na koncertoch a hlavne mám to odskúšané na mojich študentoch, rozprávam s nimi o tvorbe. Táto forma “ľudovky” je pre nich prijateľná.

Skladáte sama piesne, alebo máte okolo seba ľudí, ktorí pochopili vašu predstavu? ako je to s textami?
Niektoré som zložila sama, no na aranžovanie už mám Pánov muzikantov, ktorí veľmi dobre vnímajú to čo chcem a chápu to, je to môj manžel Roman Šoltys a Matúš Pavlík, manžel Dáši Kostovčik. Na textoch spolupracujem s mojim bratom Peťom Rabadom, jeden text mi písal Vladko Krausz, píše mi aj Silvika Kaščáková. Moja harmonická opora je môj kamarát aj zároveň môj huslista Miško Brandys, A niektoré piesne vznikli na skúške, mám okolo seba výborných muzikantov, takže je to úžasné- tvoriť.

Púšťate svoju  hudbu aj vašim žiakom alebo sa prísne držíte osnov?
Samozrejme , že púšťam, hneď po mojich deťoch…to sú najväčší kritici. Najúprimnejší.

Existujú chvíle, keď si potrebujete od muziky oddýchnuť a čo vtedy robíte?
Chodievame na chatu, je tam pokoj, ale aj tam si občas ľahnem do hojdacej siete a dám si slúchadla do uši…no to sa stane len občas, poväčšine len tak ležím a pozerám na tu nádheru.

V súčasnosti je veľká obroda krojov, používate na vystúpeniach špeciálne kostýmy?
Áno. Začala som s modrotlačou, spolupracovala som s modrotlačiarom Matejom Rabadom. A návrhárkou Misenou Juhasz , ktorá navrhuje modely s ľudovou tématikou. Momentálne spolupracujem so súrodencami Jankivovcami, oni vyrábajú plisované sukne v ľudovom štýle.

Keď nemusíte dávať pozor čo si obliecť, čo nosíte najradšej?
Keď mám taký obyčajný deň, tak určite niečo pohodlné, v čom mi nie je ani zima, ani teplo a určite tenisky…ale mám dni, kedy sa rada pekne oblečiem, to mame asi každá, keď sa proste chceme páčiť okoliu. Vtedy si oblečiem nejaké šaty. V lete poväčšine nosím dlhé šaty, cítim sa v tom dobre.

Existujú nejaké ženské rozmary, na ktorých ulietate – kabelky, topánky, parfémy – čo z toho vás najviac oslovuje?
Ja som trochu zvláštna v tomto…boli sme teraz v Amerike, každá by odtiaľ odišla s plným kufrom veci a cely čas by „shopingovala“, ja som chcela veľa vidieť. Keď mám niečo kúpiť, tak kúpim niečo pekne do bytu alebo na chatu, nejaký pekný doplnok, košík, sviečku. A milujem nakupovať potraviny, niečo nové vyskúšať. Hlavne syry. Keď naozaj mám náladu kupovať oblečenie a topánky, tak si to vychutnám a snažím sa kúpiť čo najlepšie a najkrajšie ako viem.

Zdroj: Anna Olvecká
Foto: Archív Veroniky Rabada

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Click to comment

Odpovedať

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

To Top