Môj domov

Veľkonočné zvyky: Viete, aký majú význam?

Veľkonočné sviatky alebo sviatky jari poznáme a oslavujeme všetci. Viete ale, kedy tento rok vyraziť s korbáčom? Ide o pohyblivý sviatok, takže sa jeho dátum rok čo rok mení. Tradície ale zostávajú rovnaké. Zistite, prečo vlastne pečieme barančeka alebo farbíme vajíčka. Pripravte sa na šibačku a tohtoročné jarné oslavy vo veľkom a oslňte návštevy nielen chutným mazancom, ale aj zaujímavosťami, ktoré sa so sviatočnými dňami spájajú.

  • Baranček na Veľkonočnú nedeľu

Pravú Veľkú noc si väčšina z nás nedokáže predstaviť bez tradičných pochúťok, ako je baranček či mazanec. Podľa klasického kalendára by vôňa čerstvo upečených dobrôt mala do kuchyne zavítať až počas Veľkonočnej nedele. Existuje dokonca povera, ktorá tvrdí, že keď v tento deň ochutnáte kúsok barančeka, nájdete svoju stratenú cestu. Viete, prečo pečieme sladké pečivo práve v tomto tvare? Malé ovečky majú tradičnú symboliku hneď na niekoľkých úrovniach. Sú stelesnením bezbrannosti, čistoty a úprimnosti vďaka svojej jemnej bielej vlne. V kresťanskej tradícii znázorňuje baránok samotného Ježiša. Popritom je baranček tiež symbolom všetkých mláďat, predstavuje počiatok nového života, jari, kolobehu života a zázrak stvorenia.

  • Korbáč a červené kraslice

Rovnako ako  v prípade barančeka, aj ku krasliciam sa viaže hneď niekoľko výkladov prečo sú zrovna ony symbolom Veľkej noci. Už odpradávna vajcia predstavujú symbol plodnosti, života a vzkriesenia. Najstaršia objavená kraslica je vraj stará až 2 300 rokov! Tradícia sa ťahá až do starovekého Egypta, kde ľudia vajíčkami oslavovali obdobie rovnodennosti. V slovanských krajinách kraslice obvykle maľujú dievčatá a darujú ich chlapcom za vyšibanie korbáčom z vŕbových prútikov. Okrem kraslíc si chlapci často vyslúžia i sladké dobroty, kúsok barančeka alebo aj niečo na zahriatie. Obľúbenou výslužkou sú tiež ovocné cukríky v tvare kvetín, ktoré sa skvele hodia na oslavu jari aj ako darček pre malých šibačov. Ozdobiť nimi môžete aj koláče alebo veľkonočné pečivo.

Veľká noc bez chémie
Oslávte sviatky jari prírodne maľovanými kraslicami. Pravé veľkonočné farby nájdete všade okolo seba. Na hnedú poslúžia cibuľové šupky, žltú vykúzli kurkuma, červenú červená repa, fialovú čučoriedky, zelenú špenát a oranžovú čaj alebo káva.

  • Každý rok iný dátum

Tento rok sa nám v kalendári objaví úsmevná zhoda. Veľkonočná nedeľa totiž vychádza na 1. apríl 2018, teda presne na deň bláznov. Školopovinné deti sa tešia hlavne na prázdniny, ktoré začínajú už vo štvrtok 29. marca. Veľkonočný pondelok oslávime 2. apríla. Deň, kedy vyrazíme s korbáčom do ulíc sa rok čo rok mení. Ide o pohyblivý sviatok. Dátum sa pravidelne a dá sa vopred vypočítať. Stačí vedieť, že termín podľa klasického kalendára pripadá na prvú nedeľu po prvom jarnom splne. Ak je spln v nedeľu, Veľká noc sa posúva až na nasledujúcu nedeľu.

Ako správne nazývať dni Svätého týždňa?
Predveľkonočný Svätý týždeň začína Kvetnou nedeľou. Nasleduje Modrý pondelok, Sivý utorok, Škaredá streda, Zelený štvrtok, Veľký piatok, Biela sobota, nedeľné Božie hody a všetko vrcholí na Veľkonočný pondelok.

Zdroj: HARIBO

Click to comment

Odpovedať

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

To Top