Už pán Komenský vravieval: Akékoľvek starostenie sa len pre hovädá dobré je. A Ježiš Kristus už pred dvetisíc rokmi vyhlasoval, že aj keby sa človek ustarostil na smrť, život si nepredĺži ani o piaď. Veľkí muži radili svojim súčasníkom v rôznych storočiach rovnako. Čo by asi dnes radili nám?
Keby mali možnosť sledovať jeden deň súčasného človeka, asi by im zostával rozum stáť. Veď to je samé naháňanie sa, lietanie a zhon – a za čím vlastne? No povedzte, za čím? Aby sme si dokončili zodpovedajúce vzdelanie, získali dobrého partnera, aby sme dobre vyzerali, aby sme dobre jedli.
A ako čas letí, starosti sa nekončia, ale pokračujú: aby sme mali dobrú prácu, dobré postavenie, prestíž, dostatok peňazí, vlastnú nehnuteľnosť, pekné deti, milého partnera, dobré školy pre potomkov a tak ďalej. S pribúdajúcim vekom prichádzajú nové typy starostí: aby vnúčatá mali všetkého nadostač, aby sa im nič nestalo, aby som nemal rakovinu, aby som neumrel priskoro, aby som na starobu nebol sám. Starostí akoby nebolo konca.
Zisťujem, že ľuďom nezostáva dostatočná mozgová kapacita na to, aby sa dokázali radovať z každého dňa. Mozog im stále generuje ďalšie a ďalšie starosti. Ženú sa za vetrom a ani si neuvedomujú, že na konci ich života nie je odmena za všetku tú ustarostenosť, ale smrť. Áno, obávaná a nevysvetliteľná smrť, plná záhad, opradená slovíčkom prečo a načo. Nič sme si na tento svet nepriniesli a nič si odtiaľto neodnesieme. Načo teda ten nekonečný zhon?
Aký je zmysel života?
Ľudia sa pýtajú na zmysel života už odpradávna a nikto zatiaľ nebol schopný poskytnúť dostatočne uspokojujúcu odpoveď. Všetky náboženstvá a svetové filozofické smery prišli a prichádzajú s rôznymi odpoveďami, ale ja sa vás jednoducho opýtam: Načo vám tie odpovede budú, keď teraz, v tomto živote, budete hnaní nekonečnými starosťami? Aj keby ste všetky tie starosti nakoniec dokonali, pritom si život neužili dostatočne a v pokoji, načo vám tá ustarostenosť vlastne je?
Bez ponaučenia sa však starostlivého a ustrašeného mozgu nezbavíme. Mozog je len kopa organizovaných drôtov, a kto ho počúva, je jeho otrokom. Treba sa poučiť. Prestaňte sa trápiť nad tým, čo nemôžete ovplyvniť, a pokúste sa spraviť to, čo urobiť môžete. Spíšte si, čo vám mozog hlási ako starosť, a položte si otázku: Môžem to nejako ovplyvniť? Ak áno, pustite sa do práce. Spravte všetko, aby ste to ovplyvnili. A ak je vaša odpoveď NIE, prečo sa teda o to staráte?
Všetko sa dá vyriešiť
Všetko v živote sa dá vyriešiť, ak viem, ako na to, okrem smrti. Ak teda žijem a život patrí mne, môžem si s ním robiť, čo chcem. Môžem si z neho urobiť palác alebo chliev. Ustarostení a ustráchaní si však palác nepostavíme. Pamätajte si preto: nerobte si starosti a nestrachujte sa! Život je dostatočne dobrý na to, aby vám dal, čo potrebujete.