Gastro

Sviatočná kuchyňa našich predkov bola pestrá a plná symbolov

Vianoce plné tradícií

Najkrajšie sviatky v roku sú už predo dverami. K Vianociam patria stretnutia s rodinou a najbližšími, vzájomné obdarovávanie sa pod vianočným stromčekom, ale aj jedinečná kuchyňa. Sviatočné stoly zdobia tradičné jedlá, ale aj gastronomické lahôdky pripravované špeciálne na túto príležitosť. Hoci má vianočná kuchyňa na Slovensku veľa spoločného, predsa len sú určité zvyky a tradície, ktoré sa snaží každá rodina dodržať po svojom. Špecifiká a originalitu, či už pri jednotlivých receptoch, stolovaní alebo prinajmenšom v názvoch vianočných pokrmov badať aj v jednotlivých regiónoch Slovenska.

Väčšina vianočných jedál má svoj pôvod v predkresťanskom období, keď sa v tomto termíne slávil sviatok zimného slnovratu a ukončenia poľnohospodárskych prác. Preto sa typické vianočné jedlá pripravovali z rastlinných produktov – z obilnín, strukovín, ovocia, kapusty, často sa používal mak a cesnak. Najviac zaužívaných úkonov sa viaže na štedrovečernú večeru, ktorá sa skladá z tradičných pokrmov. „Príprava vianočných pokrmov začínala už na Štedrý deň po polnoci, kedy gazdiné začali miesiť cesto na vianočný chlieb. Cesto muselo byť dobre vykysnuté, lebo nízky, nevykysnutý chlieb bol predzvesťou úpadku celého hospodárstva. Skoro ráno vstával aj gazda, ktorý do východu slnka musel urobiť pre gazdinú nové pekárske nástroje,“ vykreslila Jasna Gaburová, kurátorka Historického múzea Slovenského národného múzea.

Každé jedlo malo symbolický význam
Podľa tradície gazdiná musela položiť na stôl všetky jedlá vianočnej večere a až potom si sadla za stôl. Na žiadnom štedrovečernom stole nechýbali oblátky, cesnak, soľ, med, orechy, jablká, varené sušené slivky či pálenka. Štedro prestretý vianočný stôl zabezpečoval rodine hojnosť pokrmu a blahobyt po celý nasledujúci rok. „Každé štedrovečerné jedlo malo svoj symbolický význam. Cesnak napríklad nielen zabezpečoval zdravie, ale aj chránil dom pred škodlivými bytosťami. Kapusta a huby zase ochraňovali rodinu pred hladom,“ vysvetlila kurátorka Jasna Gaburová.

Večera sa začínala obyčajne tak, že po vypití pálenky (vo vinohradníckych oblastiach bolo popri pálenke aj červené víno) gazda alebo matka namočili prst do medu a urobili každému okolo stola na čelo krížik. Nasledovalo vertikálne nakrojenie jablka, ktoré mal na starosti otec. Ak jadrá ostali neporušené, veštilo to, že rodine sa bude dariť. Potom jablko rozkrájal na toľko častí, koľko bolo pri stole ľudí. Veštilo sa i z orecha, ktorý keď bol zdravý, predpovedal zdravie v budúcom roku.

Neodmysliteľnou súčasťou, rovnako vychádzajúcou z kresťanstva, je aj vianočná oblátka. Konzumovala sa  s medom a cesnakom. „Na slovenskom vidieku do začiatku 20. storočia piekol oblátky miestny učiteľ. Jeho povinnosťou bolo, aby oblátky nechýbali na žiadnom vianočnom stole. Na každú rodinu sa ušlo 15-20 kusov a 2-3 trubičky,“ upresnila kurátorka Historického múzea SNM. Na štedrovečernom stole nesmel chýbať ani chlieb. V niektorých oblastiach Slovenska gazda odkrojil vršok z chleba, striedku z neho vybral a miesto nej tam uložil po troške z každého štedrovečerného jedla. Po večeri takto naplnený chlieb vyniesol na pole. Touto obetou zemi si chcel získať jej priazeň a štedrosť.

Autor: Peter
Foto: Ingimage

Click to comment

Odpovedať

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

To Top