Komu sa slovenská zima máli a rád by skúsil niečo ostrejšie, pre toho je v januári najlepším odporúčaním Fínsko. Jeho hlavné mesto Helsinki pozdá azda každý, ale to, že pár kilometrov od nich leží ostrovček s názvom Suomenlinna ukrytý pod patronátom UNESCO, vie už len málokto. Práve zima a chladný január ho dokážu premeniť na nezabudnuteľné miesto.
Ak by sme mali nájsť dve jednoduché slovíčka, ktorými treba opísať ostrov Suomenlinna počas zimných mesiacov boli by to ľad a sneh. Fínsko sa so zimou akosi automaticky spája a preto je po ruke Suomenlinna, kde sa dá všetko dokonale vychutnať. Súostrovie sa skladá z piatich malých ostrovčekov, ktoré spolu zaberajú len 80 hektárov. Všade naokolo nich je zamrznutý záliv Baltského mora. Lode prerazia cestu, aby sa dalo na ostrov dostať, no aj tak vznikne len vodný kanál okolo ktorého sú pospájané kryhy. Z helsinského prístavu odchádzajú trajekty každú chvíľku a preto nie je problém ocitnúť sa v zamrznutom kráľovstve. Mólo na ostrove je opustené a každého návštevníka víta brána, ktorej červenkastá farba pomaly, ale isto odpadáva. Samozrejme zima a sneh nie je to pre čo sem toľko ľudí meria cestu. Suomenlinna je pod patronátom UNESCO pre svoje nádherne zachované kamenné opevnenie. Jej meno by sme totiž z fínčiny mohli preložiť ako „Fínska pevnosť“. Tú začali už v roku 1748 stavať Švédi, aby ochránili pevninu pred prípadným ruským vpádom. Taktovku nad stavbou prebral architekt Ehrensvärd, ktorého okázalá hrobka dodnes zdobí jedno z malých námestí na ostrove. Vychodené cestičky v snehu lemujú veľké, drevené domy a na kopci sa dvíha kostol, ktorého zvonica slúži aj ako maják. Už dávno v minulých storočiach si vedeli poradiť s nedostatkom miesta. Za tichou štvrťou pozliepanou z niekoľkých domov sa rozkladá zvlnený terén. Zo snehu vytŕčajú mohutné časti kamenného opevnenia a nenápadné bunkre. Celá časť ostrova je opevnená a viem si predstaviť ako táto stavba naháňala nepriateľom strach. Kráčame hore po hradbách a v diaľke rozoznávame siluetu Helsiniek. Nazrieme aj dnu do domčekov, ale okrem ticha sa v nich nenachádza nič. Ťažké, železné kanóny stále mieria na more v očakávaní konfliktu. Ani obrovská palebná sila a množstvo munície, ktorú sem jej strážcovia nanosili však nedokázali vzdorovať cárovmu dvojhlavému orlovi a tak v roku 1809 nad Suomenlinnou zaviala cárska vlajka. Rusom už nebránilo nič, aby vykročili smerom na fínsku pevninu. Je veľmi zaujímavé byť tu, cítiť na tvári štipľavý severský vietor a brodiť sa snehom na takomto významnom mieste. Vtipne vyznie takto v januári aj tabuľka „letná terasa“ ktorá je zapichnutá do niekoľko centimetrového snehu. Malé ľadoborce neustále križujú okolité vody a jeden z trajektov nás vezme naspäť do Helsiniek.
Foto: Tomáš Kubuš
