Stále menšie deti dokážu s dotykovou technológiou narábať, taká je súčasná realita. Podmienky na rozvoj dieťaťa sú na úplne inej úrovni ako boli kedysi. Rozvoj doby nemôžeme zastaviť, rovnako ako nemôžeme umelo brzdiť napredovanie detí. To my sa musíme prispôsobiť spoločnosti, v ktorej oni žijú.
Dnešné deti chcú, dokonca musia byť digitálne gramotné.Každý chce patriť do určitej skupiny, a ak nechceme, aby boli naše deti „outsidermi“ bez technických zručností,musíme im umožniť rozvíjať sa aj v tomto smere. Podstatný je však spôsob a podmienky, ako im to umožníme.
Cestu k nevhodným obsahom na internete si vedia nájsť dnešné deti samé, povedzme si, aké jednoduché je nájsť odkazy na príslušné stránky, a akýkoľvek zákaz vyvolá len zvedavosť dieťaťa. Prostredníctvom zákazov to nejde, ale pomocou hraníc áno. Deti potrebujú mať presne určené hranice, aby sa naučili akceptovať ich limity.
Čas
Jednou z nich je čas. Keď majú deti určené, ako dlho sa môžu „hrať“ na internete, obmedzí ich to vo vyhľadávaní iných obsahov. Jednoducho na to nebudú mať čas. Je to rovnaké ako pri obmedzení detí v pozeraní rozprávok, ktoré môžu pozerať po tom, ako si spravia domáce úlohy.
Tí rodičia, ktorí deťom dovolia využívať technológiu kedykoľvek, nerobia dobre. Na internete nájdeme veľmi veľa programov na vzdelávanie detí, rôzne grafické programy či „obyčajné“ rozprávky, avšak porovnateľne veľký počet je stránok s nevhodným obsahom pre deti, sexuálnym alebo agresívnym. Dokonca zisťujeme, že dnešné deti sa prostredníctvom týchto obsahov stretávajú s tematikou smrti a musia sa vyrovnávať so smrteľnosťou výrazne skôr ako my. To nás navádza na otázku, čudujeme sa, že sú viac úzkostnejšie a hyperaktívnejšie s takým množstvom informácií a obsahov, ktoré musia prijímať a nejakým spôsobom sa vyrovnať?
Vy a dieťa
Rovnako dobré je nestrácať s deťmi kontakt aj pokiaľ ide o svet technologických výdobytkov a internetu, v ktorom sa nemusíme cítiť ako „ryba vo vode“. Aj keď máte pocit, že s ním nie ste schopní držať krok, sadnite si spolu s dieťaťom za počítač. Najdôležitejšie totiž je nasmerovať činnosť dieťaťa na internete tým správnym smerom. Keď sa rodičia rozprávajú s deťmi o videných obsahoch a scénach (filmov, hier a.i.), ovplyvňuje to ich vnímanie a prežívanie takýchto obsahov, a tým aj celkový postoj k prezentovaným pozitívnym či negatívnym hodnotám. Vedie ich to k rozvoju kritického pohľadu, zmenšuje sa tak možný vplyv nevhodných obsahov na psychiku dieťaťa. Doba je však taká, že často nemáme čas, aby sme s deťmi trávili práve čas za počítačom či televízorom (alebo tabletom?). V tom prípade musíte mať pod kontrolou, čo dieťa na internete robí, aké obsahy pozerá.
Skúšanie hraníc a zvedavosť sú typické pre detský vek. Deti chcú vedieť to, čo je im zakázané do osemnástich rokov. Motívom je aj túžba niekam patriť a zapadnúť. Kto nemá facebook konto, ako by v súčasnosti ani neexistoval. Netreba hádam hovoriť, že mať iba 150 kamarátov na facebooku, keď iní majú 400, je žalostne málo. Prostredníctvom atraktívneho dizajnu a možností facebooku či pokecu si dospievajúce deti neuvedomujú, že zdieľajú osobné údaje s hocikým.
Deťom je potrebné technológiu zverovať, ale ruka v ruke s dôverou a pravidlami. Okrem tejto „domácej“ mediálnej výchovy v súčasnosti existujú rôzne detské filtre alebo rodičovské zámky, aby sa deti nedostali na stránky s nevhodným obsahom v neprítomnosti rodiča.
Zdroj: Mgr. Martina Slovíková
