Stredoveká Turaida v lone prírody

Pobaltské Lotyšsko je plné prekvapení a neznámych miest. Medzi najkrajšie lotyšské pamiatky sa bez pochýb zaraďuje miesto zvané Turaida, ktoré preslávil stredoveký hrad. Leží na brehu rieky Gauja v rovnomennom národnom parku, takmer v lone prírody a predstavuje najkrajší kúsok stredovekej skladačky celej krajiny.

Každého kto v Lotyšsku prechádza národným parkom Gauja upúta tunajšia príroda. Všetko naokolo je krásne zelené, plné stromov a kde tu si v krajine razí cestu väčšia či menšia riečka. Medzi tie najväčšie patrí rieka Gauja a práve preto na jej brehoch vyrástlo niekoľko zaujímavých miest. Medzi najpôsobivejšie patrí určite Turaida. Malé mestečko, ktorého ikonou sa stal stredoveký hrad z 13.storočia s vysokánskou vežou. Cestou k hradu sa pomedzi stromy vynorí zaujímavý starý kostol stojaci na vŕšku. Zaujímavejším ho však robí fakt, že kúsok za ním má hrob legendárna „Ruža z Turaidy“ ako prezývali 19-ročné dievča Maija. Skrýva za sebou príbeh krásneho dievčaťa, ktoré sa malo vydať za Viktora, záhradníka z neďalekého hradu Sigulda. Keď sa však mali stretnúť v jaskyni, namiesto Viktora tam čakal poľský šľachtic, ktorý sa chcel dievčaťa zmocniť. To však radšej volilo smrť, akoby mala padnúť do rúk Poliaka a nechala sa ním zabiť. Viktor našiel telo svojej milovanej, preniesol ho do hradu a pochoval ho neďaleko kostola. Zasadil tu lipu, aby ľuďom navždy pripomínala osud dievčaťa. Aj dnes tu lipa stojí a vo vetre sa jej vetvy hýbu akoby tancovali. Pár desiatok metrov za kostolom začína stredoveká pevnosť. Chlapík v dobovom oblečení s lukom prehodeným cez telo a niekoľkými šípmi stojí pri ceste a usmerňuje návštevníkov. Za bránou sa otvorí priestranné nádvorie. Polovica z neho je ponorená do tieňa, ktorý na neho vrhá vysokánska veža. Dá sa do nej vojsť a točitým schodiskom vystúpiť až na vrchol. Veža sľubuje panoramatické pohľady na národný park a tak sa stane rázom obrovským lákadlom. Chvíľku trvá, kým človek vyšliape až hore na samotný vrchol, ale to čo uvidí mu bude stáť za vynaloženú námahu. Celá pevnosť aj s nádvorím sa odrazu zmenší a pár metrov pod hradom sa zaleskne hladiny rieky Gauja. Všade naokolo sú prenikavo zelené lesy. Hrad tak dokonca pôsobí ako by ho niekto postavil na inom mieste a ruka obra by ho len chytila medzi prsty a položila sem medzi koruny stromov. Oranžovo tehlová farba hradu tu tak nádherne kontrastuje so zelenou farbou celého okolia. Hrad tu v Turaide nechal postaviť arcibiskup Albert z Rigy už v roku 1214, teda len 13 rokov po tom čo založili na rieke Daugava neskoršie hlavné mesto Rigu. Hrad sa síce v 14.a 15.storočí dočkal veľkej prestavby a zmenil svoj výzor, ale v nešťastnom 18.storočí ho zachvátil požiar a plamene ho takmer zničili. Pred pár desiatkami rokov ho však šikovní umelci aspoň z časti zrekonštruovali a vdýchli mu stratenú dušu. Turaiský hrad je dnes napoly stavba, napoly ruina, ale práve to má niečo do seba. Hlavnú časť hradu zdobí tiež veža, hoci hranatá a pod strieškou prechádza drevená ochodza. Dnes je vo vnútri expozícia stredovekých zbraní, listín, úžitkových predmetov a všetkého čo sa našlo na hrade a súviselo s jeho životom. Na nádvorí stojí veľký farebný terč a kto chce, ten si môže vyskúšať strieľať z luku. Niekoľko ľudí sa pristaví a najprv len z diaľky sleduje strelcov, no po chvíli už aj oni napínajú tetivu a mieria na čierny stred. Na opačnom konci nádvoria sa otvára ťažká brána a návštevník sa ocitne medzi ruinami na pomedzí lesa. Naozaj krásne miesto. Mimo areálu, pár stoviek metrov od hradu stojí vynikajúca reštaurácia na ochutnávku lotyšských jedál. Sú príjemným prekvapením, pretože sa tu mieša pobaltská a nemecká kuchyňa. Stačí kus grilovaného mäsa, opekané zemiaky, horčica, chren, zelenina a špecialita je na svete. Vydajte sa objavovať nepoznané krásy Lotyšska.

FOTO: Tomáš Kubuš