Na slovenskú hudobnú scénu ráznym krokom v podobe nového albumu vykročil zaujímavý zjav 26-ročný Stevie Heart. Zaujal už prvou piesňou „Walking Down The Streets Again“. Skladateľ a textár, ktorý je samoukom, si postupne vyskladal celý album 12-tich piesní v angličtine. Stevie Heart spieva jazz, blues, rock aj pop a vo všetkých polohách sa mu darí.
Dlho ste si hľadali umelecké meno?
Ani nie. Neviem už celkom presne, kedy meno Stevie Heart vzniklo.
Skôr som nejako kontinuálne sám seba ako umelca začal tak nazývať. Čo má symbolizovať? Ak sú rozum a srdce protiklady, tak môžem povedať, že s rozumom som sa stále kamarátil a dobre nám to spolu po celý život funguje (úsmev). Tam som deficity nemal. Ale v istej dobe som si uvedomil, že s mojou emočnou stránkou to celkom tak nebolo. Tak som si povedal, že na tom skúsim zapracovať. V podstate aj môj debutový album „Simple life“ považujem za takúto snahu. Je to jednoduché – razím teóriu o tom, že ak niečo vychádza z istého miesta v srdci, tak potom to aj u druhých na tom istom mieste rezonuje. Stevie Heart je jednoducho moje alter-ego, moje lepšie ja.
V Bratislave ste absolvovali nedávno svoj „krst ohňom“ – prvý koncert, bola veľká tréma a ako sa pozeráte na to dnes, keď už je po?
Tréma, ani neviem, či je to správne slovo, skôr zodpovednosť. Opadlo to však pri vstupe na pódium, pretože všetko bolo dokonale zorganizované, priravené, perfektný zvuk. Prišiel som, zaspieval a odišiel – takto si predstavujem príchod a odchod speváka, muzikanta (úsmev).
Pieseň Simple Life https://www.youtube.com/watch?v=hR5oLAWuWog
Máte nový singel v slovenčine, ale začali ste spievať po anglicky, prečo?
Prečo nie? Od základnej školy som sa učil po anglicky, celkom dobre mi to išlo a čerpal som, nielen hudobné zdroje, zo zahraničia v angličtine, tak prirodzene mi z toho vyšlo, že aj moje skladby a prvý album sú v tomto jazyku. V angličtine sa vec dajú povedať jednoduchšie. Ak chceme niečo vyjadriť v slovenčine, musí byť textár naozaj dobrý, aby vystihol danú situáciu, myšlienku, čo tým chcel autor povedať.
Bude teda váš druhý album slovenský?
Momentálne promujem svoj prvý album „Simple life“, takže je skoro hovoriť o ďalšom. Slovenské single si viem predstaviť, ale celý album asi nie. Všetko závisí aj od reakcií okolia.
Živíte sa hudbou?
Nie, ale viem si to predstaviť (úsmev).
Ste multižánrový autor, máte niekoho kto je pre vás inšpiratívny, prirovnávajú vás k britskému jazz poppovému hudobníkovi Jamiemu Cullumovi?
Kto ma s ním porovnáva? To je pre mňa ako vyznamenanie! (úsmev) Imponuje mi na ňom a aj na ostatných, pre mňa inpširatívnych vzoroch, že robia akoby „vyšší štýl“, ktorý ale vedia podať popovou formou. Tým je ich hudba dostupná pre široké masy, pritom je iná, ale zároveň veľmi vyspelá. O sebe by som to zatiaľ netvrdil, napokon som na začiatku cesty, takže uvidíme čo prinesie ďalšia tvorba. To isté platí aj pri Johnovi Mayerovi, niekoľkonásobnom víťazovi Grammy, ktorý robí v prvom rade veľmi počúvateľné veci.
Ako muzikant ste multižánrový, čo počúvate, keď si chcete ddýchnuť?
Zo slovenskej tvorby ma určite ovplyvnil Kontrafakt, to ste asi nečakali čo? A hlavne Rytmus, na bilboard ktorého sa práve pozerám z okna (úsmev). Asi najviac zo všetkých ma ovplyvnil a stále ovplyvňuje Jaro Filip, ktorý urobil veľké veci a pritom znejú tak jednoducho. Úplne predbehol dobu, je a stále bude vysoko aktuálny. Ale je toho oveľa viac. Momentálne „fičím“ na Katarzii a dookola počúvam jej Agnostiku…
Kedy sa vám lepšie tvorí, keď ste v pohode alebo keď prežívate krízu, napríklad vo vzťahu?
Každému sa dobre tvorí iba vtedy, keď nie je niečo v poriadku a ani ja nie som výnimkou. Môj album – to je celá jedna veľká kríza… Našťastie vyriešená, a tým končím túto tému (smiech). Samotný jeho názov „Simple Life“, v preklade „jednoduchý život“, som zvolil podľa titulnej piesne albumu. Na pohľad by sa mohlo zdať, že je to zvláštne spojenie, veď kto má dnes jednoduchý život? Odpoveď ale priamo vyplýva z textu – nikto nemá jednoduchý život, ale možno si ani neuvedomujeme, koľkokrát si ho vieme skomplikovať sami. A že množstvo týchto problémov sa začína a končí v mysli, nie všetky sú skutočné. Prílišným analyzovaním a snahou mať všetko pod kontrolou podľa mňa strácame schopnosť brať život tak ako prichádza. Naháňame sa za niečím a ani poriadne nerozumieme, čo to vlastne je.
Na to že máte 26 rokov, celkom slušne fizofujete… dokážete sa utrhnúť a urobiť aj niečo spontánne?
Myslím, že áno (úsmev). Napríklad pred troma rokmi som pocítil potrebu zresetovať hlavu a vybral som sa na mesiac do Francúzska. Keďže neviem ani slovo po francúzsky, bolo to celkom dobrodružné. Cestoval som po Bordeaux a okolí a tento výlet neviem nazvať inak ako „magický.“ Zážitky typu, keď hráte na vlakovej stanici v Bordeaux a celá stanica vás ticho počúva, mi čo-to naznačili. Pochopil som, že to celé možno má zmysel. Po príchode na Slovensko zrazu všetko zapadlo ako skladačka a ostávalo iba jediné – objednať si štúdio…
Máte okrem hudby nejaké záľuby ešte?
Rád čítam. Filozofia, psychológia. Sem-tam si rád zahrám strategické počítačové hry. Niekedy viem aj celkom stratiť pojem o čase pri Youtube, ale to sa dnes stáva viacerým ľuďom, že áno? (úsmev) A rád si posedím s priateľmi…
Rozhovor pripravila Anna Olvecká
