Patri ku generácii hercov, ktorí boli a sú talentovaní všestranne, dokázali hrať, spievať, tancovať. So spolužiakmi vytvorili množstvo hudobno-zábavných programov – Strapatí gentlemani, Fujarová show, Recepty na slávu, ktoré boli na svoju dobu odvážne. S kolegami vytvorili spevácku skupinu TYS a súťažili na Bratislavskej lýre v roku 1988. Aktuálne žije Stano Král postavou generála a prezidenta Svobodu, ktorú stvárnil vo filme Dubček.
Pár minút po premiére filmu Dubček, aké máte z neho dojmy?
Ľudské, emocionálne, mal som vtedy osem rokov a pamätám si tanky, streľbu, otec na stanici, nemohol prísť domov, lebo sa na ulici strieľalo. Mama plakala, že nás všetkých poberú a postrieľajú, no katastrofálne spomienky. Takže prežívam to dosť intenzívne, pred očami mám tých ľudí – Dubček, Svoboda, Smrkovský, mená, ktoré mi nikdy nevymiznú z pamäte, mám pocit, že sú to pre mňa aktuálnejší politici ako terajší a nie len kvôli filmu.
Ako ste prišli k postave prezidenta Husáka v tomto filme?
Pozvali ma na kamerové skúšky, čo bol pre mňa šok. Išiel som tam s tým ako im vyhovorím, že sa na neho nepodobám a oni, že preto si tu, lebo sa podobáš. Vytiahli také Husákové fotky, že som tam fakt našiel podobu aj ja. Potom už maskéri pomohli s čelom, šedinami, okuliarmi, pribral som. Kvôli tej postave desať kíl…
Ale teraz ste sa vrátili do pôvodnej podoby a váhy.
Áno, som späť v svojom tele. Musel som pribrať, lebo keď hráš reálnu postavu, musíš sa na ňu podobať. Ak sa nepodobáš je úplne jedno, či hráš dobre alebo zle.
Ako sa vám priberalo?
Jooooj, to je veľmi jednoduché, to len, s prepáčením. žeriete, čo ľúbite…ja by som sa dokázal vypásť aj na 190 kíl, keby som si nedával pozor.
A dostať sa späť na pôvodnú váhu?
To je už ďaleko väčší problém. Behám už desať rokov, bez behu neviem žiť a behal som, aj keď som priberal. Chudnúť sa u mňa dá len veľmi špeciálnou diétou, ktorú vrele odporúčam (smiech). Nejesť nič, a keď vás od hladu bolí hlava, dať si tabletky aspoň tri proti boleniu hlavy a doma, doma nesmiete mať nič, žiadne jedlo. Aby som sa od hladu nezbláznil, tak v krízovom stave si dám jeden suchý rožok, alebo pagáč či jablko. Hlavne večer nič nesmiete nič mať doma, lebo večery sú najhoršie, to by ste pojedli všetko. Teraz som stabilizovaný, takže už si môžem dopriať občas jedlo.
Čím žijete momentálne okrem toho, že si užívate slávu Husáka?
Dabingom, kde som neustále zatvorený a veľa režírujem. Mesačne desať filmov a dva seriály.
Čo vás baví viac – dabing alebo dabingová réžia?
Momentálne režírovať. Daboval som 25 rokov, odstál som si za mikrofónom Priateľov, Dva a pol chlapa, Ally McBealovú, tridsať filmov s Tomom Cruisom, dvadsaťsedem s Johnom Deepom a tak ďalej. Zrazu tá réžia je niečo úplne iné, oveľa ťažšie, dobre obsadiť všetky postavy, na nikoho nezabudnúť, zosynchronizovať. Keď sa netrafí dobrý hlas na ksicht, to už nikto nezachráni.
Ako vás ako režiséra vnímajú herci – kolegovia, s ktorými ste stáli za mikrofónom a teraz im velíte ako režisér?
Niekedy sú prekvapení, vraj ako režisér som prísny, zlý, a keď dabujem som milý a príjemný.
Ale zdravia vás všetci, fungujete ako kolegovia?
Samozrejme. Majú povolenie povedať mi, že som veľmi zlý, upozorniť ma a vtedy sa mením zase na milého usmiateho a príjemného človeka.
Muzikály, divadlá sú v akom štádiu?
Na Novej scéne robím veľkú postavu v muzikáli Madam Pompadour a chystá sa postava, o ktorej radšej dopredu nebudem hovoriť, lebo dve mi takto padli. Mal som pôvodne robiť aj v muzikáli Mamma Mia! a nič, muzikál Bedári sa nerobí vôbec, tak radšej, až keď bude premiéra.
Máte aj vlastný šansónový program, ako je to s ním?
Žiaľ, toto zlyháva na peniazoch, pretože usporiadatelia by to aj chceli, ale nemajú na to, aby zaplatili kapelu. Mal som skvelých muzikantov, ale tých je treba zaplatiť a spievať šansóny na poloplayback, to naozaj nie je dobré.
Možno by bolo dobré dať to na CD, nech to ostane ako pamiatka…
Kto by to vydal, veď hviezdy pop music majú problém vydať CD, a keď vydajú nikto to nekupuje lebo si to každý stiahne z internetu. A šansón, kto už by vydal? Jedine ja sám. Brat má vydavateľstvo, takže si to nahrám, zaplatím, vydám, veľmi ste ma inšpirovali, o dva roky mám jubileum – 60 – tak, aby som pomaly začal na tom pracovať.
Gilbert Bécaud – Nathalie https://www.youtube.com/watch?v=TilQ8BIHisw
Máte aj obľúbený šansón, ktorý spievate najradšej?
Dva superznáme – Nathalie od Gilberta Bécauda a druhý od Jacka Brela – Ne me quitte pas, ktorý u nás preslávila Hana Hegerová ako pieseň Lásko prokletá, ale originál spieva Brel. Mám na oba krásne texty. A samozrejme mnoho iných.
Jack Brel – Ne me quitte pas https://www.youtube.com/watch?v=i2wmKcBm4Ik
Takže smelo asi do toho a ide sa pracovať.
Text a foto: Anna Olvecká
