Duo Mária Pohradská a Richard Čanaky sú na Slovensku známi všetkým generáciám ako Spievankovo. Na svojom konte majú 24 CD albumov, 5 DVD nosičov a k tomu pribudla kniha – Spievankovo: Spievanka, Zahrajko a zatúlaná Píšťalka. Pre úplne najmenších vychádza aj leporelo o ročných obdobiach – Jar, Leto, Jeseň a Zima v Spievankove.
Hravé a poučné čítanie, plné dobrodružstva, uvítajú v každej rodine. Knižnú podobu priniesla na svetlo sveta autorka Alžbeta Skalová, ilustrovala Kristína Hroznová, ktorá je aj autorkou kostýmov spievajúcej dvojice. Na uvedení knihy, ktorú slávnostne spoločne s autormi vyslal do sveta známy otecko Roman Pomajbo, si Mária Podhradská a Richard Čanaky rozdelili novinárov a my sme vyspovedali dámsku časť dua – Máriu. Mária je matkou troch detí, rovnako Richard je otcom troch detí, takže námetov na knihy, piesne je neúrekom.
Prezraďte na úvod, prečo ste sa rozhodli, že Spievankovo už nebude len „spievankované“, ale aj „písmenkované“?
Všetko, čo sa deje v Spievankove je veľmi náročné, a sfilmovať každý príbeh by bolo naozaj takmer nemožné z časových a možno aj finančných dôvodov. Samozrejme, my chceme aj naďalej rozvíjať tvorivosť, um a fantáziu detičiek, ukázať im ako vyzerá svet v Spievankove, čo sa tam deje, a možno film by to ani neobsiahol. Už roky sme snívali o knihe, len nebol správny čas, nezvládali sme to urobiť, ale konečne sa to podarilo. Veríme, že rodičia s deťmi si nájdu ešte viac času na seba, spoločne ho tráviť v Spievankove.
S kolegom máte obaja po tri deti, aj si hovoríte príbehy, čím vás deti zaskočili, čím prekvapili, a ako ste reagovali ako rodič?
Jasné, stále, keď idete v aute štyri hodiny do Popradu, všetko preberiete (smiech).
Aká ste vy mama, vyletí občas ruka, zaznie hlas ostrejší, alebo volíte skôr kamarátske vysvetľovanie?
Pri troch deťoch je to rôzne. Pri našej 6-ročnej Katke stačí prísnejšie povedať a hneď je to vykonané, čo už menej platí u 14-ročného syna. On je extrovertný cholerik a rovnako to bolo, keď mal dva roky či štyri, prejavovanie jeho silnej vôle nebolo jednoduché. Tým pádom sme museli voliť aj inú formu – podmieňovanie, že si môže vybrať – ak ty nesplníš toto, nesplníme ani my niečo, po čom túžiš ty, nepôjdeš spať ku kamošovi, nedostaneš tú sladkosť alebo nebudeš mať rozprávku. A hoci je v puberte, teším sa, že máme tolerantný vzťah. Keď vidím, že je nahnevaný, pošlem ho izby s tým, že momentálne nie je vhodné sa baviť o riešení problému. Rovnako, keď on „ide“ stále do mňa, tak mu vysvetlím, že teraz sa nechcem o tom rozprávať, aby sme si nepovedali veci, ktoré by nás mohli mrzieť, idem sa prejsť, vyvetrať, poriešime to potom. Deti majú tendenciu posúvať naše hranice, ale ja som ich pevne stanovila a nezmením ich. A rešpektuje sa to. So strednou dcérou, ktorá má dvanásť sa zase dá v pohode vyjsť.
Tri deti je dnes raritka, mali ste niekedy pocit, že to nezvládate?
Prišli také chvíľky, ale našťastie len chvíľky, stalo sa, že bolo vypätie, a ušla som niekam na tri hodiny, zabehať si a tak. Samozrejme, dôležité je nastaviť si priority, aj ja som mala situácie, keď som bola v časovom strese, lebo bolo treba riešiť veci okolo práce, zdanlivo dôležité – niečo s CD alebo DVD. Dnes ale nie som nervózna na deti kvôli robote, to už sa nestáva. Mám prioritu – vzťah s deťmi a pokoj v rodine, to mi práca nemôže vziať (úsmev).
Dospeli ste do tohto štádia čítaním, študovaním spôsobov výchovy, alebo to priniesol sám život?
Kombinácia viacerých vecí, je to moja výchova ako som ja bola vedená k úcte a rešpektu, potom moja viera – a samozrejme aj literatúra, ktorú čítam: kresťansko-výchovná, ktorej je dosť, a ktorej sa venujem. No a v neposlednom rade aj skúsenosti, ktoré nás život a deti dostali, v tomto prípade je dôležité aj priznať si chybu a nebáť sa dieťaťu povedať, prepáč, urobila som chybu, máš pravdu ty.
Ani na moment ste neoľutovali, že máte tri deti…
Ja by som prijala pokojne aj štvrté (úsmev). Rešpektujem však rozhodnutie manžela.
Vráťme sa k Spievankovu… ako vnikol názov?
Sedem rokov sme robili len CD a potom prišla ponuka na DVD, aby si deti mohli s nami zaspievať, zatancovať a zabaviť sa, vtedy sme vymysleli krajinu Spievankovo, v ktorej sa príbehy Zahrajka a Spievanky budú odohrávať.
Kde ešte stále beriete inšpiráciu?
Detský svet je veľmi pestrý a námetov v ňom je neúrekom stále. Najdôležitejšia je stále radosť, s ktorou to robíme. Treba sa „znížiť“ na úroveň detí. Vžiť sa do ich myslenia, srdca, duše, a keď toto dokážete, vtedy si naozaj pospomínate na veci, po ktorých ste túžili vy ako deti, pretavíte ich deckám, pre ktoré robíte a inšpirácia prichádza sama.
Ste speváčka, autorka, mama, ale predovšetkým žena. Máte nejaký úlet, slabosť, keď si sama chcete robiť radosť?
Prišla som na niečo, čo mi robí radosť a je to aj moja psychohygiena – háčkovanie. Začala som čiapkami, ale už som si uháčkovala aj kabátik, teraz si robím sako. Mám svoj obchodík, kam chodím na vlnu, je tam milá pani, ktorá sa so mnou vie dlho rozprávať… Nie som konzumentka značiek, aj keď sa stane, že si občas možno kúpim niečo drahšie, jednu vec, z ktorej sa dlho teším. Snažím s k tomu viesť aj deti, aby sme mali základné veci, nie veľa, aj tak rýchlo rastú, a naučili sa kombinovať.
Text a foto: Anna Olvecká
