Hoci minulý rok bol politicky veľmi turbulentným rokom, na bohatstvo jednotlivcov to zásadný vplyv nemalo. Po slabšom roku 2015, kedy finančný majetok domácnosti stúpol len o 4,7 %, v minulom roku si domácnosti v celosvetovom meradle prilepšili o 7,1 %, čo sa takmer zhoduje s priemerom po kríze. Na druhej strane po prvýkrát od roku 2009 rástli dlhy domácností rýchlejšie ako ekonomika.
Dlhy Slovákov patria aj napriek ekonomickému oživeniu medzi najvyššie v regióne. Aj také výsledky priniesla 8. štúdia bohatstva národov s názvom Global Wealth Report, v ktorej skupina Allianz skúmala finančný majetok a dlhy domácností v 53 krajinách sveta.
Napriek oživeniu zadlženosť Slovákov rastie
Každý Slovák dlží v priemere 6 160 eur, čo je o polovicu viac ako dlh Poliaka a dokonca dvakrát viac ako dlží obyvateľ Maďarska. Priemerný dlh Východoeurópana je pritom len 3360 eur. Po výrazne menšom Estónsku tak dlhy Slovákov patria medzi najvyššie z krajín strednej a východnej Európy a tretí rok po sebe rástli dvojciferným číslom, až o 10,8 %. Podľa štúdie sa za posledných desať rokov dlhy Slovákov strojnásobili, hoci náš finančný majetok stúpol za poslednú dekádu len dvojnásobne.
Navyše, vďaka hypotekárnemu boomu, dlhy Slovákov už druhý rok po sebe presiahli naše úspory. S nasporenou sumou vo výške 6150 eur na osobu sú tak Slováci až na 39. mieste v rebríčku bohatstva krajín. Bohatší ako Slováci sú Maďari, Poliaci, ale aj Bulhari. Česi sú dokonca dvakrát bohatší ako Slováci, keď ich čistá hodnota finančného majetku na osobu predstavuje 12 630 eur. Pozitívnou správou je, že finančné aktíva Slovákov stúpli minulý rok o 9,8 %, čo je druhá najvyššia miera rastu od čias finančnej krízy. Väčšinu týchto úspor, až 60 %, však držíme stále v bankách, čo je najvyššie percento v regióne.
Najväčšie úspory mali podľa rebríčka v roku 2016 domácnosti USA, vyše 177-tisíc eur a prebehli aj Švajčiarov, ktorí majú nasporených v priemere 175-tisíc eur. Tretí najbohatší sú Japonci s finančným majetkom takmer 97-tisíc eur. Zo sledovaných 53 krajín sú najchudobnejší Ukrajinci, ktorí majú úspory len vo výške 680 eur. Bohatší ako naši východní susedia sú aj obyvatelia Indonézie, Kazachstanu či Indie.
Dlhy rastú rýchlejšie ako ekonomika
Podľa štúdie skupiny Allianz sa zadlžujú nielen Slováci, ale celý svet. Záväzky domácností v celosvetovom meradle sa totiž v roku 2016 zvýšili o 5,5 %, čo je najvyšší rast od predkrízových čias v roku 2007. Znamená to, že dlh tiež po prvýkrát od roku 2009 rástol rýchlejšie ako nominálna celosvetová produkcia. Rast dlhov domácností v jednotlivých regiónoch sa však značne líši. Kým dlhy domácností mierne rástli v celej Európe aj Severnej Amerike, Latinská Amerika zaznamenala pokles dlhov obyvateľov. Naopak prudký rast súkromných dlhov vidieť v Ázii, kde sa extrémne zadlžujú najmä domácnosti v Číne. Pomer dlhu domácností sa v najľudnatejšej krajine sveta len za posledných päť rokov zvýšil o 17 percentuálnych bodov. Ekonómovia upozorňujú na fakt, že päť rokov pred začiatkom veľkej finančnej krízy sa pomer dlhu v USA zvýšil približne o 20 percentuálnych bodov. Dlhová situácia v Číne by preto podľa nich mala byť pozorne sledovaná.
Akcie rastú, no sporitelia peniaze vkladajú do bánk
Štúdia priniesla aj ďalšie zaujímavé zistenia. Hoci akciovým trhom sa v roku 2016 mimoriadne darilo, investičné správanie sporiteľov bolo dosť prekvapivé. Súkromní sporitelia predali viac cenných papierov ako kúpili, ale do bánk vložili až dve tretiny nových finančných prostriedkov, čo je nový rekord. „Takéto investovanie nielenže nevytvára žiadne výnosy, ale sporitelia utrpia skutočné straty. Predpokladá sa, že len v roku 2016 sporitelia stratili okolo 300 miliárd eur v dôsledku inflácie. S rastúcou infláciou by tento rok tento údaj mohol byť dvojnásobne vyšší,“ hovorí Michael Heise, hlavný ekonóm spoločnosti Allianz. Kľúčom je podľa ekonóma digitalizácia, ktorá by mohla výrazne prispieť k lepším investičným procesom.
Kompletnú štúdiu Allianz Global Wealth Report 2017 nájdete tu:
