Rozhovory

Sisa Lelkes Sklovska slávnostne prestiera aj mačkám

Sisa - rozhovor

Absolútne vyťažená muzikálová speváčka, ktorá však spieva aj mimomuzikálové všetky hudobné žánre, a preto jej kalendár s bielymi miestami a voľnom zrovna nesvieti. Aj počas sviatkov bude síce mierne rozbehaná a rozospievaná, ale samozrejme večeru pripravuje dôsledne.  Prezradila aj čo bude u Lelkesovcov na stole na štedrý večer.

Vianoce, čo pre vás znamenajú?
Pokoj, mám veľmi rada tento večer. Musíme mať doma vianočný stromček, živý, vysoký taký, aký sa nám zmestí do domu. Sama ho kupujem a ozdobujem.  Som, neskromne musím povedať, veľká kuchárka, všetko navarím, nachystám, prestriem. Mačky majú taktiež nachystané vianočné jedlo, jediné, čo ma mrzí, že to všetko rýchlo utečie, trvá to  celé krátko.

Ako sa manžel podieľa a prípravách, dovolíte mu aspoň krájať zemiaky či uhorky do šalátu?
Kdeže, podľa mňa to v živote nerobil, nemá k tomu žiaden vzťah, absolútne sa nezúčastňuje podobných činností. On len príde, keď je všetko nachystané,  navarené, prestreté, sadne si za stôl a spolu konzujeme.

Ako teda vyzerá vaša štedrá večera, ktorú pripravujete celkom sama?
Varím klasickú kapustnicu s hubami, s kolenom, dávam aj smotanu, ale len sebe, manžel ju nemusí. Taká ozajstná stredoslovenská kapustnica aj so slivkami, potom kapor, čo  je moja najobľúbenejšia ryba. Mňa baví aj  vyberať tie kostičky, ktoré manžel zase nemá rád, tak jemu robím filé, mačky dolu na zemi si pojedajú svoje dobroty, mám ich štyri. Majú svoje vianočné prestieranie a vykostené filé.  A fantastický  šalát, ktorý som sa naučila od mojej starej mamy, bola rovnako skvelá a vychýrená kuchárka.

Koľko trvá u vás vianočná pohoda?
Dva dni pred Vianocami chodíme pravidelne s manželom do Bukurešti, kde sú prenádherné vianočné trhy, a to  úžasné jedlo tak vonia a je také chutné, že sa oplatí kvôli tomu ísť tam. Medzi sviatkami hrám, na Silvestra spievam. Takže pracovno oddychové. Nesmierne mi to vyhovuje, neviem si predstaviť nečinne ležať a dokonca s pribúdajúcimi rokmi nastavujem latku stále vyššie. Som na seba veľmi náročná, a potom sa teším, keď sa to všetko podarí.

Vianoce sú aj o darčekoch, je niečo čo by vás naozaj úprimne potešilo pod stromčekom?
Nehovorím nikomu, čo by som chcela, pretože milujem darčekové prekvapenia, nech každý porozmýšľa, potrápi sa ako ja. Sama radšej obdarúvam ako dostávam. Vždy to tak bolo. Vymyslieť darček je veľmi náročné, no mám vyskúšané, že v najväčšom strese nakúpim najlepšie. Podľa mňa, keby som nad tým rozmýšľala už v septembri a vyberala sa komu čo, nebude to mať taký efekt ako keď sa aj vďaka mojej práci, spamätám úplne v hodine dvanástej a nakúpim, zoženiem čím poteším.

Hovoríte, že máte rada prekvapenia, stalo sa vám, že ste dostali darček, o ktorom ste ani nesnívali, napriek tomu vás mimoriadne prekvapil?
Teraz ste ma vrátili do detstva, kedy som preplakala vďaka darčeku celý 24.december. Môj otec bol jeden skvelý človek, obrovský optimista, bohém, a nemyslel to zle, ale kúpil mi darček, takú malú bielu skrinku, kde bol gombíček, ktorý keď som stlačila ozval sa hurónsky smiech Vlastu Buriana. Vraj sa rada smejem tak mi daroval smiech a ja som sa rozplakala, že takto sa predsa ja nesmejem. Chudák otec zobral skrinku, niekam, dodnes netuším kam, ju odniesol a ja som plakala a plakala.

Autor: Anna Olvecká

 

 

Click to comment

Odpovedať

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

To Top