Rozhovory

Simona Kolárová: Som vďačná za každú hereckú príležitosť

Zuberec krásny zasnežený, slnečný, teplota  mínus 14 a všade to žije nakrúcaním novej vianočnej rozprávky, ktorá sa objaví na obrazovkách počas najkrajších sviatkov už tento rok. Simona Kolárová je študentkou prvého ročníka VŠMU a zahrá si postavu princeznej.
Skôr, ako sa vydá na nočné nakrúcanie záverečnej scény, to už teplota klesla na mínus 17, v útulnej kolibe sme sa stihli porozprávať.

Snívali ste o postave princeznej, je to sen každej herečky zahrať si ju?
Musím sa zamyslieť, ešte som to nerozoberala… Asi áno, dokonca, keď som bola malá, som si princeznú nechcela len zahrať, ale aj byť princezná.

Čo vás na tom lákalo – bezstarostný život, krásne šaty, princ?
Jazda na koni. Neinklinovala som k ozajstným princeznám, takým rozmaznaným, čo si len užívajú status, ale skôr k rebelkám. A táto, ktorú hrám je presne taká, tak mi postava úplne sadla.

V čom je rebelka?
Nesedí na zámku a nefintí sa, ale šermuje, jazdí na koni, strieľa, taký trochu chalan.

Absolvovali ste kvôli tejto postave aj špeciálny výcvik?
Áno, hodiny jazdy na koni, ale boli to skôr doplňujúce hodiny, nakoľko na koni jazdím odmalička. Veľmi ma to bavilo, hoci som vtedy nevedela, že to využijem v práci a v povolaní.

Poznali ste sa s Richardom Autnerom, ktorý je skúsenejší, je členom SND a hrá vášho partnera?
Na kastingu. Dokonca sme skúšali spolu dialóg, ale netušili sme, že si spolu aj zahráme.

Keď ste dostali správu, že rola princeznej je vaša, výskali ste doma od radosti?
Najprv som sa zháčila, neveriacky, čakala som, či mi niekto nezvolá, že sa pomýlili (smiech). Napokon vysvitlo, že je to pravda a veľmi si cením túto postavu, v prvom ročníku štúdia, skúsenosti sú pre mňa veľmi dôležité.

Richard prezradil, že sa na princa necíti, skôr na  kováča, z ktorého sa v rozprávke stane princ… Aké boli na kastingu adeptky na princezné?
Rôznorodé. Dokonca v druhom kole som bola jediná svetlovlasá, boli už len tmavovlásky a ja. Ale predtým boli aj ryšavky, kučeravé, dlhovlasé a fakt všelijaké. Asi nemali presnú predstavu o nej, až keď sme tam prišli.

Keď ste sa rozhodovali pre štúdium herectva mali ste už vtedy vysnívanú postavu, ktorú by ste chceli zahrať, predsa je množstvo zaujímavých historických i literárnych hrdiniek…
Nie jednu, je ich viac, ale každú hereckú postavu beriem ako príležitosť. Ak mi je nejaká postava ponúknutá, zamyslím sa nad ňou, snažím sa s ňou stotožniť, keď už ju prijmem. Každá jedna postava je pre mňa výzva a stane sa mojou  vysnívanou, keď diváci aj ja budeme spokojní.

Traduje sa, že veľké herectvo sa predvádza v inscenáciách, ktoré sa kedysi pravidelne vysielali v televízii a vysielajú sa aj dnes, zvyknete si pozrieť ako hrali kedysi sestry Vášáryové, Zdena Studenková alebo ešte hlbšie ak by sme išli Viera Strnisková, Hana Meličková…
Určite, treba mať rozhľad, treba sledovať aj súčasnú tvorbu, aj minulú, pretože obe môžu byť pre herca inšpiratívne.

Okrem toho, že slovenskí herci túžia po filmovej tvorbe, majú aj sen, aby si ich všimli českí filmoví tvorcovia. Máte ambície presadiť sa v susednom Česku?
Určite to nie sú len českí filmári, ale vďačná by som bola za každú príležitosť, ktorá by ma oslovila,  a ktorá by mi vyhovovala.

Takže driete jazyky, aby ste eventuálne prerazili aj v zahraničí…
Študujem angličtinu, aj som bola istý čas v Anglicku a samozrejme filmy pozerám v angličtine.

Okrem jazdenia na koni, čo vás baví vo voľnom čase?
Turistika, prírodu vôbec milujem, mám svojich dvoch psíkov a moja záľuba je aj cvičiť psov, čo robím rada. Keď som naštvaná, upokojuje ma maľovanie obrazov. Ani neviem koľko som namaľovala, lebo namaľujem, niekedy sa viac naň ani nepozriem, len odložím do skrinky. Možno budem raz sama prekvapená, čo tam je (smiech).

Takže malé obrázky maľujete, keď majú miesto v skrini?
Mám veľkú skriňu.

Rodičia nechceli, aby ste vyštudovali niečo atraktívnejšie, súčasnejšie – manažment, ekonómiu…
Od malička videli vo mne umelecký potenciál , ktorým som sa aj vydala, takže ma všemožne podporovali. Tešili sa so mnou, keď ma prijali na herectvo. Mám pocit, že skôr ako ja tušili, kde je moje miesto, hoci ja som blúdila, aby som napokon zakotvila tam kde  som.

Hnev odbúravate maľovaním, keď ste šťastná a spokojná, že sa niečo podarilo, chcete sa odmeniť, plienite obchody s parfumami, kabelkami, topánkami?
Vôbec nie som tento tip. Teší ma príroda, hlavne objavovať také kúty nedotknuté civilizáciou.

Text a foto: Anna Olvecká

 

 

 

 

Click to comment

Odpovedať

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

To Top