V septembri oslávil 53. narodeniny. Z búrliváka sa stal starostlivý otec 7-ročnej dcérky Santine a tvorca muzikálov. V Bratislave predstavil už druhé svoje muzikálové dielo – po muzikále Děti ráje, inšpirovaného pesničkami Michala Davida, siahol na post najlepšieho čo v rámci Česka a Slovenska máme – Karla Gotta. Skvelý príbeh, do ktorého sú citlivo zasadené pesničky zdvihol niekoľkokrát na nohy Zimný štadión v Bratislave.
Ste autorom muzikálu Děti ráje – cítite sa ako „dítě ráje“, máte za sebou – určite aj pred sebou – úžasnú kariéru – herec, spevák, režisér, producent, model… ?
Pýtali sa ma, či som pri obnovovaní Detí ráje pociťoval nostalgiu, no ja sa neotáčam dozadu. Čo bolo včera – bolo, zaujíma ma čo bude zajtra (úsmev). Je jedno či to bude muzikál, film, rozhodne si vyberám, nechcem hrať niekde, kde by ma to nebavilo. Mám možnosť odmietať aj vyberať si, a to je skvelé. Keď niečo robím, chcem, aby to bolo na „plné gule“ preto premýšľam, čo ďalej. Chcem nadviazať na úspech muzikálu Deti ráje čo bude ťažké.
Vyzerá, že sa to podarilo. Máte za sebou úspešnú premiéru muzikálu Čas ruží na Slovensku, štadión na nohách, svetielka mobilných telefónov vyjadrovali nadšenie, idete si poriadne zažúrovať?
Idem sa vyspať, ráno príde moja dcéra za mnou a ideme do Viedne pozrieť sa na trhy, ale ešte predtým jej ukážem Bratislavu, pretože tu bude prvý raz.
Pôjde vo vašich stopách – do šoubiznisu?
Dcéra nech si robí čo chce. Umožňujem jej vyskúšať šport, herectvo, nech si veci vyskúša. Nepotrebujem nikomu nič dokazovať aj mne dovolili si vybrať, teším sa, keď si vyberie aj ona.
Spomínate si na prvý rozhovor s Karlom Gottom, keď ste mu oznámili, že idete robiť muzikál s jeho piesňami?
Takto to nebolo. Písal som ho mnoho rokov a mlčal som, chodil som okolo Karla, svrbel ma jazyk, ale nikomu som nič nemohol povedať. Konkurencia je silná, bál som sa, že mi to niekto ukradne. Vedela to len moja partnerka, dokonca mám fotky ako mi malinká dcéra leží na hrudi a ja počúvam dokola pesničky Gotta, vyše dva a poltisíc ich má a vybral som tridsať. Po deviatich rokoch práce som mu to šiel odprezentovať s malou dušičkou, čo povie, pretože jeho vyjadrenie bolo alfou a omegou. Dal súhlas a až potom sme odštartovali prípravy.
Ako ste prišli na nápad príbeh začať spomienkami starého muža?
Hlavne som chcel, aby to bolo inšpirované životom Karla Gotta. Nie presný životopis, aby to bol príbeh, pretože Karel si veľmi vyberal texty, zasahoval do nich, aby boli aj jeho výpoveďou. Rovnako sme vyberali ľudí, ktorí tie piesne dobre naspievajú, ale nebudú kopírovať Gotta. Trochu som mal strach, či ten príbeh nie je smutný, ale vraj je tak akurát…
Pravdou je, že Jan Kopečný spieva skvele, ale na 42 slávikov to asi nebude…
(Smiech). To nebude nikto, to sa už u nás nezopakuje.
Máte v hlave‚ ďalší muzikál?
Nielen v hlave, už na ňom makám, ale samozrejme neprezradím. Na druhej strane ja nechcem byť vysoko plodný autor muzikálov. Mám rád, keď sa jeden muzikál hrá dlho – ako napríklad Děti ráje hráme sedem rokov a stále máme plno, ako keby som mal písať muzikály ako na bežiacom páse a hrali by sa rok. Dúfam, že dá Pán Boh, aby rovnako úspešný bol i Čas ruží.
Čo ešte môže byť viac ako muzikál s piesňami Karla Gotta?
V tom je práve ten úžasný pocit, moja sloboda. Viem, že nikto viac u nás nie je ako Karel Gott, vybojoval som si to, nikto mi to neukradne, nevezme. Keď sa aj urobí iný muzikál s Gottom, môj je prvý!
Sám máte na konte množstvo hitov, neplánujete nové CD?
Spievanie mám už za sebou, teraz ma baví písať, produkovať. Baví ma sloboda, ktorú mi toto poskytuje, že nikto mi nebehá za zadkom s termínmi. Samozrejme je to aj zodpovednosť nielen za seba, ale za celý ansábel ľudí, ale keď sa to podarí, ten pocit je úžasný, neopísateľný. Spievam – účinkujem vo vlastných muzikáloch (smiech).
Poďme trochu na inú tému – ako budete prežívať Vianoce?
Doma s rodinou, s dcérou, má sedem rokov ešte verí na Ježiška, možno posledný rok (smiech), tak si to užijem. Klasicky pri stromčeku, zbožňujem to. Nikdy nikam na Vianoce nechodím, mám ich najradšej doma, potom sa vyberieme na hory.
Večera?
Nie všetci u nás pri stole budú jesť kapra, ale ja si na to potrpím – kapor a zemiakový šalát musí na stole byť. Pravdou je, že cez rok to nevyhľadávam, ale raz za rok musí byť.
Čo, okrem ryby, máte rád na vianočných sviatkoch?
Tri dni voľna, kedy naozaj nič nerobím, len jem, ležím, pozerám s dcérou rozprávky, no balada.
Anna Olvecká
