Obľúbený spevák prichádza na slovenský hudobný trh s najosobnejšou výpoveďou, a to na CD Môj život. Okrem toho si užíva otcovké radosti dcéry Hanky, ktorá má 6 týždňov. Práve narodenie dcéry prinieslo aj Robov osobný príbeh ako vyrastal bez mamky, čo nikdy nehovoril, ale nastal čas, kedy otvoril aj túto tému.
Úžasné je ako komunikujete so svojimi fanúšikmi na sociálnej sieti, dokonca vám už niekoľkýkrát vybrali fotografiu na buklet albumu…
Veľmi mi pomáhajú, pretože mal som vybratú fotografiu celej postavy, už som to videl aj na bilboardoch, ale moji fanúšikovia to videli úplne inak. Na 99.9 % sa zhodli na výbere portrétu, a tým mi dali jasnú správu, že chcú mať na albume portrét. Nepôjem predsa proti fanúšikom, tak som ich poslúchol. Mne sa ťažko vyberajú aj single do rádií. Pretože robím hudbu hlavne pre ľudí, zaujíma ma ich názor a nie som ješitný, aby som išiel tvrdo za svojím, chcem, aby sa im album páčil.
Nie je ešte skoro, aby ste hodnotili bilancovali, názov Môj život tým zaváňa…
Dá sa povedať, že môj život je niekde v polovičke, aspoň dúfam. Bilancoval som prvú polovicu, takže nájdete v pesničkách moje detstvo, moju dcéru, manželku, veci, ktoré ma trápia ako človeka – napríklad v skladbe Niečo je tu zlé, ktorá volá po zmene v tomto štáte, kde žijem so svojou rodinou. Juraj Žák skvele spracoval tému, ktorú som navrhol. Rovnako, ako Oľga Záblacká pochopila, čo chcem povedať odpustením mame, ktorá ma opustila, keď som mal 6 rokov v piesni Odpúšťam, žil som u otca a dokonca mám ohlasy na pesničku, že je najlepšia na albume. Rovnako vyznanie mojej dcére Hanke – Milovaná, či Jediná venovaná manželke. Je to môj život. Ale mohli by sa v tom nájsť aj iní ľudia, takže je to môj život, ale aj život mnohých ďalších ľudí.
Pieseň, ktorú ste venovali mame je dosť diskutovaná, stretli ste sa potom ešte s mamou niekedy?
Skúšali sme to a stretával som sa s ňou ďalšie roky, ale psychicky to na mňa tak zle vplývalo, že som musel prestať. Stretli sme sa aj na mojom koncerte v Trnave, ale nič medzi nami neprebehlo. Narodením mojej dcéry Hanky som pocítil akoby očistenie, katarziu, vnútorne som sa s tým vyrovnal, odpustil a teraz je len na tom hore, či sa niekedy uvidíme, stretneme a ako to bude. Hneď ako som tú skladbu zložil, vedel som o čom bude ako to bolo pri pesničke Neverná, či statných. Možno nemám ten dar, aby som to slovami vyjadril, preto dávam robiť texty ľuďom, majstrom slova a tým, ktorým verím. Urobil som aj ja texty, ale nemám pocit, že je to vrcholne spracovaná téma.
Neverná je téma nevery ženy mužovi. Ako reagovala Oľga Záblacká, keď ste jej dali hudbu a rovno s témou?
Oľge a veľmi téma páčila. Moja manželka mi oznámila, že „sme tehotní“ a ja som potom šiel do štúdia. Brnkal som si, ale paradoxne sa nerinuli žiadne veselé tóny zo mňa, skôr baladické a na druhý deň som videl film Neverná s Richardom Gereom a hovorím si, toto je super téma na moju včerajšiu baladu. Oľge som vyrozprával príbeh – muž, žena, vzťah, on síce mal flirtíky, naraz mu žena oznámi, že mu bola neverná a pre muža to musí byť najväčšia prehra. Na konci príbehu to nie je dopovedané ako v filme… Väčšinou to býva, že ženy dokážu mužovi odpustiť neveru, ale muži ženám nie…
Nápadov teda je stále neúrekom a tém…
Už dlho mám v hlave duet s Anitou Soul, dokonca mám aj pesničku, verím, že sa to raz podarí. A spomínaný prostest song Niečo je tu zlé, by som chcel naspievať s Robom Grigorovom, mal som víziu, že mi pokrstí album, ale bol v štúdiu, lebo robí vlastné CD. Keby sa mi podarilo na rok uskutočniť tieto dva duety, pokojne by som urobil reedíciu albumu…
…alebo album duetov…
To mám v pláne na vianočnom albume (úsmev). Narodil som sa 25. decembra, som vianočné dieťa, tak som sa rozhodol, že každé štyri roky vydám vianočný album, takže na rok 2016 sa môžete tešiť.
Aby sme pohovorili ešte o jednej dôležitej skladbe na albume – urobili ste hymnu našim paraolympionikom…
Je to vlastne titulná skladba albumu Môj život, keď som ju pustil Janovi Riapošovi, môjmu kamarátovi spolu s viacerými ďalšími pesničkami, označil ju ako veľmi silnú. V nej sa môže nájsť veľa ľudí, nielen postihnutých… Tak sa stala ich hymnou, máme zlato aj striebro aj bronz, tak sa teším, verím, že k tomu svojou troškou prispela aj táto pieseň.
Ste plný elánu, teraz máte vonku nové dielo a už máte plnú hlavu nápadov, to je neuveriteľné…
Nezažil som pri tvorbe ani jediný negatívny moment, skvelé bolo aj nahrávanie, práca s mojimi muzikantmi, potom ma oslovil môj kamarát Marián Čičmanec, že rád by mi pomohol finančne s albumom, bol to príjemný rok spolupráce. Výsledok – človek niečo sľúbil a skutočne dodržal. Teraz idem na turné a tiež je to jeho zásluha, že musím hrať, lebo vraj moja sila je v živých vystúpeniach. Na jeseň by sme chceli vyraziť do väčších sál, testujeme nové skladby, uvidíme ako ich fanúšikovia prijmú.
No a aby som nezabudol: 27. marca pozývam všetkých do Le Bar v Eurovei, kde bude bratislavský koncert!
