Robo Halák: Zamilovať sa dokážem hneď a bleskovo

Robo Halák - rozhovor

V prvý októbrový deň oslávil 20 rokov  pôsobenia na Novej scéne. Do povedomia televíznych divákov  a širokej verejnosti sa dostal hlavne vďaka seriálom Búrlivé váno a Divoké kone – v oboch si zahral doslova zloduchov. Na vlastnej koži pocítil aké to je, keď si ho ľudia stotožnia s televíznou postavou.

 

Pripravujete sa momentálne na postavu v muzikále Mama Mia! Kedy ste prišli do kontaktu s piesňami skupiny ABBA po prvý raz?
Otec kupoval platne a raz priniesol Waterloo od skupiny ABBA, mohol som mať 6-7 rokov. Išla doma dookola 24 hodín denne. Otec mal rád práve tieto pekné, tanečné, melodické, piesne, ktoré sú dokonalé.

Vtedy ste asi netušili, že budete muzikálový spevák?
Ani vo sne. Tým, že u nás sa hudba fakt počúvala celý deň,  to prišlo spontánne, prirodzene. Mám  krstného otca, ktorý spieval v opere Národného divadla –  Róbert Szűcs, on ma  zasvätil do hudby a vďaka nemu som začal uvažovať o konzervatóriu.

Rodičia nechceli mať niečo serióznejšie z vás ako komedianta?
Mal som veľmi krásne, šťastné detstvo, vďaka mojim rodičom a vôbec to nefungovalo u nás tak, že toto budeš robiť. Keď som povedal, že chcem na konzervatórium, podporovali ma, skús, ak sa dostaneš skvelé, ak nie, vymyslíme iné.

Aj si viete predstaviť, že by ste robili niečo iné ako muzikálového speváka a vlastne aj herca?
Viem, ale je to všetko v rovine fantázie, takže to nestojí za zmienku. Hlavne, keď sa dvadsať rokov živím tým, čím sa živím. Verím, že už to nejako dobojujem (smiech).

Ako vnímate presúvanie sa do role z mladého muža do zrelého,  trebárs kniežaťa a podobne?
Veľmi pozitívne. Uvedomil som si to pri predstavení West Side Story, kde som hral postavu Tonyho, ktorý je kópiou Rómea a Júlie, akurát  je to pretransformované do Ameriky. Hrali sme to niekoľko sezón a naraz som prišiel na javisko a mal som vyznávať lásku Nele Pociskovej a Mirke Partlovej, ktoré sa v tej postave alternovali a ja som si hovoril –  pomóc, toto nie je už rola pre mňa, na čerstvo zamilovaného som už naozaj starý, už neverím sám sebe v tejto postave. Dohrali sme sezónu a stiahli to predstavenie, priznám sa – vydýchol som si. Som rád, že môžem hrať knieža v rokoch, že hrám niekomu otca a podobne. Aj keď teda v Mama Mia! sa zase budem ženiť (smiech).

Do všeobecnej známosti ľudu vás doslova vystrelila postava v Búrlivom víne, ktorá nebola príliš pozitívna…
Ani nehovorte, televízia je delo! Mňa ľudia obchádzali, odpľúvali si. Potom prišiel seriál Divoké kone, rovnako negatívna postava, už som sa skoro bál chodiť po ulici. Ale teraz si zahrám dobráka v novom seriáli… To mi diváci ani neuveria, však to je zlý, čo sa nám to tu snaží previesť? (smiech). Priznám sa, lepšie sa mi hrajú tie „svine“, dobrák sa hrá naozaj veľmi ťažko…

Turbuletné sú nielen vaše postavy, ale aj v súkromí máte pomerne „živo“?
Už ani nie (smiech), všetko sa upokojilo, ustálilo po druhom bleskovom rozvode.  Mám za sebou krásne leto, väčšinu času som strávil s mojím 16-ročným synom Adamom, ktorý je vyšší ako ja. Chodili sme po Slovensku, na ryby, veľa debatujeme, on píše, takže to  analyzujeme… Mám veľa roboty, vzťah momentálne žiaden neriešim, čo má prísť zase príde…

Predsa však – ako prežíval vašu pomerne rýchlu druhú svadbu a ešte rýchlejší rozvod?
Ako keď preletí okolo vás formula. Tým že to bolo naozaj všetko veľmi rýchle, nestihol sa poriadne nadýchnuť a bolo po všetkom (smiech). Všetko je v poriadku.

Aj máte ťažké srdce na ex manželky, že to nevyšlo?
Preboha, ani náhodou, dokonca priam neznášam, keď niekto hovorí to je taký alebo taká, ona je na vine… Rovnako v manželstve, ako pri dopravných nehodách je spoluúčasť. Keď by niekto chcel hovoriť, že tá tvoja žena bola taká a taká preto si sa rozviedol, tak ja hovorím – pozor,  je tam spoluúčasť. Nemal si si ju zobrať, nemusel by si sa rozvádzať.

Mali ste po prvom rozvode problém dostať sa k synovi, robila vám bývalá manželka prieky?
Nikdy, toto som naozaj nepoznal,  aj teraz robíme rozhovor, príde sem syn, budeme spolu, potom ho odveziem domov.

Hovoríte o práci, čo láska rysuje sa?
Celý život som si myslel, že je pri mne… hladkala ma, hovorila – som tu pre teba a vidíte, nie je.  Netvrdím, že to bola fatamorgána. Nehľadám, mám kopec roboty, venujem sa práci, sebe, uvidíme.

Aj sa viete zamilovať bleskovo?
Veľmi a hneď.

Veríte na takú povestnú iskru, že musí to šľahnúť alebo ste opatrnejší po dvoch rozvodoch?
Keď to šľahne ako môžete byť opatrnejší? Môžete blesku povedať, že nechcete, aby tresol? To nejde! Nič nehľadám, neriešim, nebránim sa…

Autor: Anna Olvecká
Foto:
Ctibor Bachratý a archív