Rozhovory

Rebecca Deák Just: Nerada sa nudím, nebaví ma stereotyp

Popri množstve činností, ktoré zdanlivo spolu nesúvisia napísala ďalšiu knihu. Vyštudovaná ekonómka objavila v sebe talent a umelecké sklony, ktoré využíva naplno. Nepozná slová nuda a nečinnosť, aj to ju neustále udržuje v kondícii.

Množstvo žien, keď porodí dve deti, používa vetu ako nič popri nich nestíha. Vy ste nielen vychovali dve deti, ale popri tom sa venujete mediácii, réžii, scénaristike, módnemu návrhárstvu, ešte stíhate chodiť na prechádzky do prírody, cvičiť a venovať sa zdravému životnému štýlu a písať knihy…

Zrejme som dostala od Universa dar, talent na organizáciu a niečo som určite pochytila z génov môjho otca, ktorý bol skvelý organizátor. Stačí využívať logiku a zaradiť si to v mozgu – príklad – postavím variť polievku, deťom som posunula hračku a ja som mohla medzitým šiť, vysávať a podobne. Lietala som po dome ako raketa, ale všetko sa stihlo a mohla som ísť s deťmi von.

Čo bolo rozhodujúcim, motivačným momentom pre vás, napísať knihu Mám 60 rokov, no a?
Veľmi jednoduché. Keď sa hovorilo o veku a ja som  povedala, že mám šesťdesiat, nik mi neveril, dokonca mi nehádali ani štyridsať a automaticky nasledovala otázka – čo robíte, že takto vyzeráte vo vašom veku? Zrazu som si uvedomila, že ostatné dva roky nič nerobím len vysvetľujem, prečo vyzerám ako vyzerám, tak som sa rozhodla minulé leto, že som to začala spisovať. Napísala som knihu, ktorú som napokon kvôli množstvu informácií rozdelila do dvoch dielov. Hotový je aj druhý diel, ale ešte čaká na vydanie. Som šťastná, že dámy, ktoré si to prečítali mi volajú, alebo píšu, že som ich vzorom, že začali veci robiť podľa toho, ako sa opisuje v knihe. Pani, priamo tu na krste, prišla za mnou a povedala mi, že to prečítala a za necelý týždeň napríklad  schudla dve kilá…

Je v tej knihe niečo zvláštne?
Práve spomínaná pani mi prezradila, že si prečítala úplne samozrejmé veci, akurát ich začala aj robiť po prečítaní a funguje to. Nie sú v tom žiadne závratné investície, aj ja som lenivá, aj pažravá, striedam obdobia, kedy si doprajem s obdobím, kedy cvičím, ale hlavne počúvam svoje telo. Každý z nás je iný, preto aj každý by mal originálne pristupovať sám k sebe. Nenechať si od nikoho diktovať. Ani ja nič v knihe neprikazujem, nediktujem, len opisujem, ako to to robím ja. Inšpirujem a ľudia si z toho berú, čo oni chcú.

Zaujímavým momentom je aj to, že ste sa na obálku svojej knihy nechali odfotiť nahá bez náznakov puritánstva, bez škrupúľ, nahá. Prečo?
Už keď som písala knihu, vedela som, že sa odhalím, pretože nemám rada, keď dámy v istom veku sa nechajú napichať kdečím, nechajú si naťahovať kožu, vrásky a idú rozprávať ako dobre vyzerajú v šesťdesiatke. Nikoho by nezaujímala moja fotka na titulke, kde som zahalená od hlavy po päty, preto treba šok. Aj  keď sa vyzlečiem, telo ukáže, že je tam starostlivosť oň, ten kontrast, že tu je nejaká ženská a vedľa nápis mám šesťdesiat rokov. Nezainteresovaný človek je zvedavý a tú knihu automaticky otvorí a naraz zistí, že ona je obyčajná žena, ktorá robí to či ono pre seba. Účel bol, aby sa chceli do toho pozrieť, mladí, strední aj zrelší ľudia a myslím, že sa nám to podarilo.

Obsah knihy nebudeme prezrádzať, ale predsa aspoň  jednu vychytávku pre ženy, ktoré si myslia, že musia medzi kuchyňou, práčkou či vysávačom lietať strapaté, v teplákoch a zástere a naštvané, že to tak nemusí byť…
Aby si uvedomili, že sú krásne, aby si vážili samy seba a hlavne nech to umocnia tým, že zhodia tepláky a oblečú sa, upravia si vlasy, lebo aj práce okolo domu sa dajú zvládnuť v peknom oblečení. Stačia rifle, čisté tričko a žiadne „vygajdance“ ako hovorievala moja mama. Má to aj sekundárny efekt, keď doma nosím tesné rifle, rozmyslím si každú návštevu chladničky. Ku mne kedykoľvek môže prísť návšteva, vždy som pekne oblečená.  Je to aj o tom, prečo by som nemala byť? Vážim si samu seba a chcem byť príťažlivá j pri domácich prácach. Mám doma zrkadlá a nechcem sa sama seba zľaknúť, keď na nejaké natrafím…

Ako ste dokázali skĺbiť profesie – mediátorka, režisérka, scenáristka, módna návrhárka?
Celý život sa skúmam. Týždeň má sedem dní, deň dvadsaťštyri hodín a ja sa nerada nudím a nemám rada stereotyp. Nemám problém v pondelok písať scenár, v utorok knihu, v stredu ísť režírovať, vo štvrtok niečo organizovať a príde víkend, medzitým som si stihla kúpiť látku a idem šiť. Talent prišiel ako som spomenula z Universa a ja som sa len hľadala a nachádzala. Páči s mi maľovanie obrazov aj som to skúšala, ale nešlo mi to a takto som skúšala a hľadala čo mi pôjde. Tak som postupne nachádzala a objavovala svoje talenty, ktoré som už len rozvíjala.

Text a foto: Anna Olvecká

Click to comment

Odpovedať

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

To Top