Przemysl. Mesto s kráľovským menom

Poľsko je krajinou, ktorú máme na dosah ruky, no pre veľa ľudí je stále veľkou neznámou. Stačí prísť, odpútať sa z hlavnej cesty medzi Krakovom a Varšavou a človek objaví skryté mestečká, ktorého na očaria na prvý pohľad. Vedeli ste, že mesto Przemysl ležiace takmer na ukrajinskej hranici je druhým najstarším mestom južného Poľska?

Korene mesta siahajú až do 8.storočia, kedy bol dokonca Przemysl súčasťou Veľkomoravskej ríše. O pár desiatok rokov, keď sa ríša rozpadla sa vďaka svojej výhodnej polohe dostalo mesto pod silnejúci tlak Poľska, Kyjevskej Rusi a v neposlednom rade aj Maďarskej ríše. Po dlhé dve storočia sa stal Przemysl hlavným mestom oblasti zvanej „Červená Rus“ a následne počas renesancie bohatlo na obchode so susednými krajinami. Už v tom čase bolo známe ako kozmopolitné mesto, kde vedľa seba žili Poliaci, Židia, Ukrajinci, Nemci, Česi či dokonca arménska menšina. Svoje rušné obdobie si obyvatelia mesta prežili aj počas oboch svetových vojen. V druhej, ničivejšej vojne dokonca priamo cez mesto prechádzala čiara oddeľujúca nacistické Nemecko a Rusko. Mnoho stavieb a ľudských osudov ostalo za pár rokov zničených, ale Przemysl to nepoložilo na kolená a teší sa životu. Z Krakova dnes trvá cesta vlakom do Przemyslu necelé 4 hodiny. Prechádzka prvými ulicami navodzuje dojem, že človek objavil ďalšie príjemné miesto, kde sa dá stráviť niekoľko pekných hodín. Centrum mesta každého privíta širokou hlavnou ulicou posiatou obchodíkmi, rozvoniavajúcimi podnikmi a korzujúcimi sa ľuďmi. Z ozdobených okeníc visia do ulice farebné muškáty a na rohu postáva starší hudobník s klobúkom pri nohách v ktorom sa zaleskne hŕstka mincí. Okolo obeda sú ulice či uličky plné života a ľudí. Mladé slečny v krátkych kvietkovaných sukniach, rodinky s malými deťmi naháňajúcimi sa s kornútkami zmrzliny alebo pomaličky kráčajúce páry vychutnávajúc si ďalší z rady teplých, letných dní. Siluetu mesta dotvára niekoľko vysokých kostolných veží. Obrovské vyspádované námestie je posiate lavičkami a stromami. Toto obľúbené miesto je vyhľadávané mladými pre svoj pokoj, hoci leží paradoxne v samom rušnom srdci mesta. Oproti sa vyhrievajú ľudia pod hrejúcimi slnečnými lúčmi sediac na drevených terasách malých kaviarničiek. Desiatky schodov stúpajú hore na malé námestie ozdobené zrekonštruovaným kostolom sv.Jána so zaujímavou vežou. Medzi zelenými stromami začne vykúkať neveľká biela veža. Stačí k nej prekonať už len niekoľko posledných výškových metrov. Snehobiela veža s červeno-bielou poľskou vlajkou na vrchole patrí k zámku panovníka Kazimíra III. Veľkého. S pôvodnou stavbou začal už v 14.storočí, ale jeho zámok sa dnešných dní nedožil a o 200 rokov neskôr ho pohltila renesančná novostavba. Dnes sú záhrady vyplnené archeologickými vykopávkami. S ďalším systémom pevností a hradieb začali neskôr architekti okolo roku 1850, kedy sa do práce pustili Rakúšania. Ich projekt bol natoľko úspešný, že onedlho vyrástla z Przemyslu jedna z najväčších pevností v celej Európe. So svojimi 15 kilometrov dlhými hradbami mesto dlho odolávalo nepriateľom, ale počas 1sv.vojny sa ho napokon Rusi zmocnili. Z kopca je pekný rozhľad na celé údolie v ktorom sú položené domy a kostoly. Úzka vydláždená cesta vedie naspäť dolu do mesta. Na malom kúsku stojí hneď niekoľko svätostánkov. Nájsť v poľských mestách viacero kostolov na kope nie je zas tak veľký problém. Pri pohľade na ošarpanú fasádu natretú žlto-hnedou opadávajúcou farbou sa nemôžem ubrániť pocitu, že som sa aspoň na malú chvíľku ocitol v labyrinte úzkych, krivolakých uličiek južného Talianska. Przemysl nie je obrovským mestom, ale možno práve preto si dokázalo zachovať svoju atmosféru, ktorá opantá každého návštevníka.

FOTO: Tomáš Kubuš