Navštíviť farmu v Poľsku, v oblasti Godkovo-Podagi, neďaleko Gdaňska, kde sa pestujú tie najzdravšie potraviny a v úplne prirodzenom zdravom prostredí sa chovajú zvieratá na výrobu detskej výživy, je zážitok. Život tam plynie bez zásahov človeka, ktorý je skôr pozorovateľom a len prikladá ruku k dielu, aby sa potraviny dostali na stôl v tom najlepšom prevedení.
Napríklad, samotnú mrkvu šľachtili osem rokov, kým dosiahli uspokojivú kvalitu a proti najväčšiemu škodcovi sa tu nebojuje chemickými postrekmi, ale obyčajnou cibuľou, ktorú pochmurnatka mrkvová neznáša už podľa vône. Okolo tisícky hovädzieho dobytka spása pasienky, ktoré sú rovnako vytvorené prírodou priamo pre tento dobytok a medzi seba vpustili majestátne zvieratá kŕdle bocianov. Stefan Hipp, 48-ročný tretí pokračovateľ rodinnej tradície, ktorá si vyše 50 rokov zakladá na dobrom mene, je veľmi sympatický a príjemný pán, s ktorým je radosť hovoriť a sám je úzko spätý s prírodou.
Môžete nám prezradiť koľko vlastníte hektárov pôdy a koľko zamestnancov máte?
Nie je to žiadne tajomstvo, tu kde sa nachádzame vlastníme 2000 hektárov pôdy na pestovanie produktov a chovanie dobytka. Máme však aj dodávateľov, spolupracujeme s osem tisíc farmármi, ktorí vlastnia spolu 80 tisíc hektárov pôdy. Zamestnávame tri tisíc ľudí po celom svete.
Neprekážalo vám, že o svojom povolaní ste nerozhodovali sám, ale doslova vám bolo predurčené pokračovať v rodinnej tradícii?
Budete sa možno čudovať, ale naopak. Odmalička som sníval o tom, že budem pracovať práve v rodinnej firme a pokračovať v tom, čo môj dedo a otec vybudovali. Ako dieťa som s otcom chodil po farme, kde som sa naučil aj plávať, od prvej triedy na základnej škole som už chodieval do kancelárie, kde som všetko pozoroval, a priznám sa, bol som fascinovaný kolobehom života v prírode a prácou mojich predkov. Vyštudoval som ekonómiu a politológiu, a potom som pokračoval v štúdiu agro, no samozrejme najviac skúseností som získal priamo z praxe.
Do kraja v okolí Gdaňsku ste priniesli prácu, nový život…
Áno, dá sa to tak povedať a sme veľmi radi, že sa nám to podarilo, bola to veľká výzva.
Stretávate sa so závisťou?
Nie často, ale stane sa to asi každému. Beriem to tak, že asi robím niečo správne a dobre, keď som hodný závidenia (úsmev).
Na trhu je kvantum rôznych „umelých“ výživ, ktoré sa predávajú, bolo ťažké presadzovať čisté prírodné výživy a zabojovať s nimi?
Áno, bol to veľký boj, neustále sme v Nemecku boli na trhu dvojkou či trojkou, ale všetko sa otočilo, keď sme začali naozaj presadzovať bio kvalitu pre spokojnosť matiek v rámci stravovania detí, pretože nie každá matka môže po pôrode kojiť. A boj je to stále lebo Hipp je malá rodinná firma oproti korporáciám ako Danone či Netslé je to ťažké. Nikdy sa však nevzdáme svojich ideálov, máme svoju víziu a chuť pracovať.
Čo považujete za najväčšie šťastie vo svojom živote?
Najradšej som, keď trávim čas so svojou 12-ročnou dcérou a vidím ju šťastnú. Vo svete biznisu je to – vidieť spokojné matky so zdravými deťmi.
Zvyšujete výrobu, nakoľko polia sa rozširovať nedajú, ale v rámci spolupráce určite existujú možnosti ako expandovať vo väčšom množstve na trh?
Samorejme výrobu chceme zvyšovať, ale spoľahlivo preverujeme partnerov, s ktorými sa púšťame do spolupráce. Máme záujem aj my samotní zabezpečiť zvýšenú výrobu nákupom ďalších nechemicky ošetrovaných polí. Je to stále veľká výzva, ťažko sa hľadajú vhodné prírodné priestranstvá zodpovedajúce našim požiadavkám na bio kvalitu.
Akým spôsobom preverujete bio kvalitu trebárs svojich dodávateľov?
Pokiaľ sa niekto chce prezentovať značkou bio, musí dodržiavať podmienky stanovené Európskou úniou a tie preverujú aj nezávislí kontrolóri a máme ich samozrejme aj my. Kontroluje sa všetko: od pôdy, v ktorej sa suroviny pestujú, materiály v surovom stave, v spracovanom a rovnako aj výsledné produkty, ktoré idú k spotrebiteľovi. Každý produkt podlieha 250-tim kontrolám a kontroluje sa 2000 ingrediencií.
Spomenuli ste Európsku úniu, ako ju vnímate, nakoľko vieme, že Británia napríklad opustila toto spoločenstvo?
Európsku úniu vnímam veľmi, veľmi pozitívne. Som rád, že vznikla, vidím v nej skutočnú dôležitosť, stabilitu. Som smutný, že Británia sa takto rozhodla, nakoľko to bol aj náš veľký partner. Zatiaľ sme aj my v očakávaní, pretože nik nevie ako bude Brexit skutočne vyzerať v praxi.
Vráťme sa na farmu, k exkurzii, kde sme zažili a videli množstvo zaujímavostí. Ako prišlo k symbióze dobytka a bocianov, ktorí si krásne nažívajú?
Zariadila to samotná príroda, nemáme na tom žiadnu zásluhu. Viete, dobytok pri spásaní vytrháva veľké trsy zeleného porastu, pod ktorým sa nachádza množstvo červov a hmyzu, ktorý okamžite konzumujú bociany. Preto striehnu na každé zahryznutie do zelene. Radosť ich pozorovať.
Od pestovania plodín a chovateľstva je len krok k vareniu. Rád varíte?
Varenie milujem, všetky jedlá, ktoré ste jedli počas svojho pobytu som sám vymyslel a naučil kuchárky variť. Keď prišli a začali pre nás pracovať, boli trochu zmätené, takže naozaj sám som ich učil. V našej spoločnosti je jedlo veľmi dôležité a pripisujeme veľký význam tomu, čo sa dostane do hrncov a na tanier a ešte aj v akej úprave. Polievka z červenej repy, podávaná na studeno je naša špecialita.
Ako vnímate nástup moderných gurmnánskych aktvít – vegetariánstvo, vegánsto, surová strava a podobne?
Som za jedenie mäsa, dva dni v týždni odporúčam aj matkám, ktoré koja bábätko, jesť mäso, z toho jeden deň ryby. Myslím, že sme nastavení tak, že naše telo mäso potrebuje.
Vaše najobľúbenejšie jedlo?
Mám rád rovnako stredoeurópsku kuchyňu ako aj taliansku.
